Mnoho ľudí ani len netuší, že väčšina moderných plemien psov dospela k svojmu výzoru dlhoročným šľachtením. Čau-čau, jazvečík či mops – všetky tieto plemená existujú už stovky rokov, no charakteristické črty, podľa ktorých ich dnes spoznávame, nadobudli až časom. Preto sme sa vám dnes s naším ilustrátorom rozhodli ukázať, ako vyzerali kedysi. Spoznal by si ich?
1. Boxer
Bullenbeisser, to je meno už neexistujúcej psej rasy, ktorú odborníci považujú za predka dnešného boxera. Meno pochádza z nemčiny a vzniklo spojením dvoch slov – Bullen (býky) a beissen (hrýzť), čo nám jasne napovedá, aké malo toto plemeno poslanie. Bullenbeisser do roku 1835 slúžil ako býčia návnada.
Potom krvavé zvieracie športy zakázali. Bullenbeisser našiel uplatnenie v mäsovom priemysle – pomáhal mäsiarom kontrolovať dobytok a hnať ho na bitúnok. Od dnešného boxera sa líši najmä stavbou tváre. Bullenbeisser mal špicaté uši smerujúce dohora, dlhší ňufák a celkovo bola tvár podstatne väčšia.
2. Bernardín
Svätobernardský pes, alebo skrátene bernardín, patrí k veľkým psím plemenám. Samce v dospelosti vážia až 90 kilogramov. Pochádza z oblasti Svätobernardského priesmyku na taliansko-švajčiarskej hranici, kde ich okolo roku 1660 začal chovať Hospic svätého Mikuláša. Hospic postavil mních menom Bernard, úlohou psov bolo ťahať sane a zachraňovať obete lavín.
Moderný bernardín by sa s podobnými úlohami popasoval len ťažko. Vďaka šľachteniu nadobudol dlhšiu srsť, širšiu lebku a strmý uhol medzi nosom a čelom, ktorý mu spôsobuje zdravotné problémy. Najčastejším je ektropium, ktorému sa ľudovo hovorí „otvorené oko“. Je to stav, v ktorom sa viečko oddiali od očnej buľvy a umožňuje prienik nečistôt a prachu.
3. Bulteriér
Dnešný bulteriér nepatrí k vizuálne atraktívnym plemenám. Za atypický vzhľad vďačí psím zápasom. Prvý bulteriér sa objavil niekedy začiatkom 19. storočia ako výsledok kríženia amerického teriéra a klasického buldoga a bol prototypom obratnosti, pôvabu a elegancie. Teda aspoň podľa AKC (American Kennel Club), ktorý ho v roku 1885 týmito titulmi ovenčil.
Pes mal spočiatku štíhle telo a jasne ohraničený ňufák, ktorý uňho momentálne absentuje. Táto charakteristická črta je následkom šľachtenia. Majitelia si všimli, že to bulteriérovi v aréne celkom ide, no snažili sa nájsť spôsob, ako jeho prirodzené kvality ešte zvýrazniť.
Roky genetických úprav napokon priniesli svoje ovocie – zavalitého psa s plochou hlavou, ktorého bolo prakticky nemožné poraziť.
4. Čau-čau
Presný pôvod tohto obdareného chlpáča ostáva aj naďalej tajomstvom. Na základe drobnej keramiky s približnou podobizňou čau-čaua, ktorú archeológovia objavili na území starovekej Číny, sa však niektorí odborníci domnievajú, že by mohol byť práve tam. Slúžili bohatým – ťahali sane alebo lovili zver.
V tom čase však vyzerali úplne inak. Zo skorých fotografií tohto plemena možno vyčítať, že to bol pes stredného vzrastu s dlhým chvostom zatočeným smerom nahor a pomerne útlym telom. Netrvalo dlho a čau-čau nabral na popularite.
Šľachtením sa dopracoval k dlhej hustej hrive, ktorá mu veľkolepo lemuje tvár. Proces tam ani zďaleka neskončil a dnes čau-čauom obkolesuje tvár nielen srsť, ale aj značné množstvo prebytočnej kože.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
