5. Jazvečík
Klobása. Tak by sa dala opísať stavba tela jazvečíka, ako ho poznáme dnes. Disproporčný malý pes s plochým chrbtom, vyčnievajúcou hruďou a takmer neexistujúcim krkom, ktorý sa (ne)prekvapivo takmer vôbec neponáša na svojho dávneho predchodcu.
Plemeno vzniklo v 15. storočí v Nemecku, a hoci aj vtedy bol malý, celková stavba tela sa líšila. Jazvečík mal dlhšie nohy a zreteľný krk a jeho prácou bolo loviť jazvece, králiky a iné drobné zvieratá. Počas prvej svetovej vojny ich populácia rapídne klesla. S vidinou záchrany plemena ako takého začali jazvečíkov krížiť a takto to dopadlo.
6. Pudel
Doplnok z ríše psov, kučeravá srsť vystrihaná do akýchsi kruhových obrazcov… to je presne to, čo nám napadne, keď niekto spomenie slovo pudel. Lenže to je moderný pudel. Ten pôvodný sa na tieto výstavné kusy ani zďaleka nepodobá.
V minulosti bol pudel považovaný za vodného psa. Bol schopný plavec a vynikal v lovení kačiek, pravdepodobne hlavne preto, že jeho dlhá hustá srsť neprepúšťala vodu. Hovoríme o rokoch 1600-1700, respektíve o Nemecku v tomto období. Ľudia chceli ich obratnosť vo vode ešte umocniť, a tak začali tieto psy strihať.
Nechávali hlúčiky srsti v oblasti kĺbov a hlavy na ochranu, ostatné vystrihali takmer dohola. Trend sa náramne uchytil a dnes si už tohto psa inak ani nedokážeme predstaviť.
7. Mops
Jedno z najpopulárnejších psích plemien súčasnosti by podľa odborníkov mohlo byť zároveň jedným z najstarších. Špekulujú, že prvé mopslíky sa začali ukazovať už viac ako 400 rokov pred naším letopočtom. Rozhodne však nevyzerali ako tie dnešné.
Ich charakteristický vzhľad – zatočený chvost a akýsi „pričapený“ ňufák – im dožičilo až šľachtenie. A to hneď s niekoľkými zdravotnými komplikáciami, ako napríklad ťažkosti s dýchaním, prehrievaním či dokonca značným rizikom ochrnutia.
V minulosti tieto problémy nemali. Pôvodné mopslíky boli vyššie, s typickými psími črtami tváre a vystúpeným ňufákom a chvostom, ktorý prirodzene zodpovedal ich telesnej stavbe.
