Minulý rok bol skutočne bohatý, čo sa historických objavov týka. My sme pre vás vybrali osem tých najzaujímavejších, ktoré nadobro zmenili pohľad spoločnosti na minulosť.
1. Vrak lode na dne mora
V hlbinách Čierneho mora, viac ako kilometer a pol pod hladinou, sa minulý rok podarilo objaviť vrak lode. Pravdepodobne ide o grécku obchodnú loď z obdobia spred vyše 2,400 rokov. Táto skutočnosť z nej robí najstaršiu loď v dejinách, ktorú sa nám podarilo vypátrať.
Vzhľadom na nízky, ba priam až nulový, výskyt kyslíka v takejto hĺbke Čierneho mora, ostala loď takmer neporušená. Otvára teda výskumníkom dvere k ďalšiemu bádaniu a my sa už teraz nevieme dočkať, aké zaujímavé fakty po podrobnej analýze vyplávajú na povrch.
2. To posledné z Pompejí
Ani roky práce na tejto archeologickej lokalite neviedli k úspešnému koncu a tretina Pompejí ostávala aj naďalej zahalená rúškom tajomstva. To sa rokom 2018 zmenilo. Strach z toho, že blato, prach a stvrdnuté zvyšky lávy zničia aj tie časti mesta, ktoré sa už podarilo odkryť, motivoval archeológov k rýchlej akcii.
Tá dopadla vskutku bravúrne. Odborníkom sa podarilo odkryť aj to posledné, čo Pompeje ponúkali. Narazili na množstvo fascinujúcich historických artefaktov, medzi ktoré patria fresky či miestnosť, využívaná ako svätyňa pre božstvá, ktoré držali nad tamojšími obyvateľmi ochrannú ruku.
3. Prvé pekárne
Horší život ako ten bez lásky je hádam len ten bez bieleho chleba. Nebudeme si klamať, všetci ho zbožňujeme, aj keď to nie je práve tá najzdravšia potravina. Minulý rok vedci z univerzity v Kodani odhalili, komu za tento nezdravo lahodný výtvor vlastne vďačíme. Objavili miesto, ktoré vzhľadom pripomínalo malý kemp s ohniskom a veci, ktoré sa vzdialene ponášali na náš dnešný chlieb.
Nie je vylúčené, že ide o objav prvých pekární vôbec. Ich vznik sa datuje 14,400 rokov dozadu a pripisuje sa národu Natufiánov, ktorí v tom čase dané miesto obýval. Národ si vytvoril vlastné pece, v ktorých následne piekol pokrm z obilnín a zemiakov. Vedci veria, že toto jedlo nebolo súčasťou ich každodenného jedálnička, skôr sa podávalo na oslavách a iných špeciálnych príležitostiach.
4. Unikátna egyptská múmia
Spojením síl egyptských a nemeckých archeológov sa podarilo dopátrať k unikátnemu objavu. Bola ním budova v Egypte, ktorá podľa všetkého slúžila ako pohrebný salón. Výskumníci tento predpoklad podložili skutočnosťou, že sa v priestoroch nachádzalo množstvo nádob s olejmi a inými látkami, používanými pri mumifikácii.
Najzaujímavejším nálezom bol sarkofág ženy, ktorá sa volala Tadihor. Obkolesovalo ho niekoľko figurín, ktoré mali, pravdepodobne, ochranný charakter. Tadihor mala na hlave striebornú masku, čo jasne nasvedčuje, že svojho času musela patriť medzi vplyvné ženy.
Tamojší ľudia totiž považovali kovy ako zlato či striebro za kovy bohov, pretože tvorili ich kosti. Keď niekomu po smrti umiestnili na tvár striebornú masku, bolo jasné, že sa daný človek v ich očiach po smrti mení na boha.
5. Baktéria, ktorá zapríčinila epidémiu čiernej smrti
V 14. storočí sa stala Európa obeťou epidémie čiernej smrti, inak zvanej, mor. Táto pliaga si vyžiadala množstvo ľudských životov, finálne číslo sa pohybuje niekde v okolí 50 miliónov. Nie je preto prekvapením, že si ju do dnešného dňa pamätáme ako jednu z najkatastrofickejších chorôb v histórii.
Minulý rok našli výskumníci baktériu yersinia pestis, ktorá celé toto šialenstvo spôsobila, na kostre. Kostre, ktorá pochádzala z roku 3800 pred našim letopočtom. Na základe tohto objavu sa dá predpokladať, že morová epidémia v štrnástom storočí nebola prvá a zrod tejto baktérie možno posunúť až do Medenej doby.
6. Najstaršia ľudská stopa
Na ostrove Calvert vedci v marci minulého roku objavili niečo skutočne fascinujúce. Prvé ľudské stopy. Tieto stopy sú staré zhruba 13-tisíc rokov a patria trom odlišným ľuďom. Jedno z nich bolo s najvyššou pravdepodobnosťou dieťa, ostatní dvaja boli dospelí.
Asi je na mieste položiť otázku, ako sa taká obyčajná stopa zachovala na tisícky rokov. Odpoveď je jednoduchšia, ako sa zdá. V čase, keď títo traja ľudia prechádzali pôdou, bola akurát vlhká. Neskôr stvrdla a zasypal ju piesok. V takomto stave prežili stopy 13-tisíc rokov, aby sme ich my rok dozadu mohli objaviť a skúmať.
7. Najstaršia skica na svete
Jaskyňa Blombos sa nachádza v Južnej Afrike a vlani sa stala náleziskom zaujímavého kameňa. Aby sme to uviedli na správnu mieru, bol to celkom obyčajný šuter – zaujímavé bolo to, čo na ňom niekto zanechal.
Kameň bol pokreslený červenými čiarami a vedci sa domnievajú, že ide o prvú skicu vôbec. Je stará približne 73-tisíc rokov a po podrobnejšej analýze sa zistilo, že červené čiary boli namaľované okrom.
8. A na záver – naši predkovia a pivo
Nedávne expedície v Izraeli preukázali, že prvý tekutý chleba si naši predkovia vychutnali už 13-tisíc rokov dozadu. Príležitosť síce bola trochu pochmúrneho charakteru – pohreb – ale o tom radšej pomlčíme. Rozprávať budeme radšej o tom, že sa tento lahodný mok minuloročným objavom stal prvým alkoholom na svete, ktorý vyrobil človek.
Zdroj: boredpanda.com
Titulná fotka: Pompeii – Parco Archeologico
