Len pre objasnenie – toto nie je nárek zúfalého freelancera, ktorý sa potrebuje posťažovať na svoj neuveriteľne náročný a škaredý život. Väčšina freelancerov vôbec nemá pocit, že ich život je škaredý, lebo robia to, čo ich baví.

Avšak to neznamená, že toho občas nemajú plné zuby a hlavne to neznamená to, čo si väčšina ľudí pod týmto pojmom predstaví. Okolo takéhoto druhu pracovania sa točí niekoľko mýtov, ktoré okolo skutočnosti ani neprešli a jediné posolstvo tohto článku je ich vyvrátiť.

Si sám sebe šéfom

Pokiaľ považujeme za šéfa výhradne týpka navlečeného v značkovom obleku, ktorý sa ráno zobúdza v mylnej domnienke, že je pupok sveta a zásadne parkuje cez tri miesta, tak áno. Freelancer nemá šéfa. Ak však chceme týmto slovom označiť kohokoľvek, od koho človek na vlastnej nohe prijíma rozkazy, tak šéfa jednoznačne má. A dokonca každý deň iného.

Pre freelancera je jeho vedením klient, pre ktorého robí objednávku. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako fajn vec – nikto ti nedýcha na krk, nepíli uši s tým, že robíš pomaly, nechce ťa vyhodiť, pretože si z obednej prestávky prišiel o minútu a pol neskôr.

Realita je však niekde celkom inde. Klasický šéf v klasickej firme má väčšinou aspoň okrajovú predstavu o výsledku, ktorý od svojich podriadených očakáva. Klient absolútne nie.

Chce od teba, aby si mu navrhol logo pre šalátovú firmu. Chce, aby to bolo vtipné, pútavé, konkrétnu predstavu nemá, a teda ti dáva voľnú ruku. No nie je voľná ako voľná a v závere sa mu tvoje veľdielo akosi nepozdáva.

Treba ho prerobiť. Niečo dotiahnuť. A doladiť. Čo konkrétne treba prerobiť, dotiahnuť a doladiť – pýtate sa? Rovnako sa to pýta aj freelancer, no odpovede sa mu akosi nedostáva. „No to. A tamto. Neviem. Proste to nie je to pravé orechové.“

Sú to ľahko zarobené peniaze

Bežní ľudia, pracujúci od deviatej do piatej s tridsaťminútovou obednou pauzou a nárokom na gastrolístky, nepovažujú prácu freelancerov za naozajstnú prácu. Očividne majú v hlave zaškatuľkovanú tú najstereotypnejšiu predstavu o takýchto ľuďoch, ktorú si za nič na svete nenechajú vyvrátiť.

Freelancer vstane, niečo poťuká do notebooku, očami prebehne sociálne siete, napíše klientovi, že sa má fajn a konečne ho ráno nezobudila susedova mačka a môže to zabaliť.

Jasné, presne tak to funguje. A nástupištia na bratislavskej hlavnej vlakovej stanici sú dláždené mramorom, minimálny dôchodok je sedemsto eur a za dvesto odpracovaných hodín musí povinne každý štátny podnik zabezpečiť svojim zamestnancom masáž nôh… Život by to bol síce pekný, no momentálne od reality na míle vzdialený. Takže asi toľko.

Vstávaš si, kedy chceš

Žiaden človek, pracujúci na voľnej nohe, nemá nárok sťažovať sa na spánkový deficit a vyčerpanie. V prítomnosti svojich „normálne“ pracujúcich známych už tobôž nie. „Prosím ťa, ty sa nemáš na čo sťažovať. Keby si chcela, môžeš vstať aj o druhej poobede alebo pokojne prespať celý deň,“ tak znie zaručená odpoveď na akýkoľvek náznak nespokojnosti so svojim spánkovým režimom.

Ty predsa nemusíš vstávať na budík, hnať sa v kolóne cez celé mesto a prežívať panický záchvat na každej nestihnutej zelenej, pretože vieš, že sa už nestihneš odpípnuť dve minúty pred ôsmou.

Ty môžeš spať odnevidím donevidím, vlastne môžeš prechrápať aj celý život a robiť za teba budú asi roztoče zo svokrinho matraca alebo čo… Očividne tu niekomu uniká podstata takejto práce, ktorou je, že pracovať jednoducho musíš. Existuje množstvo pracovných pozícií, kde sa dá osem hodín zašiť v kúte, hrať sa na mobile a dúfať, že to najbližšia zmena urobí všetko za teba.

Človek, robiaci sám na seba, však takýto luxus nepozná a čo si neurobí sám, to jednoducho nemá. Tu ešte väčšmi ako inde platí, že bez práce nie sú koláče. A zaplatený účet za telefón, nájomné a splátka za auto. Ani jedlo. Ani nič. Takže áno, freelancer môže prespať celý deň, ale do týždňa skape od hladu.

Tvoj biznis outfit je pyžamo

Pyžamko s jednorožcami alebo tristoročné tepláky po bratrancovi a vyťahané tričko s fľakom od kečupu. Presne takúto garderóbu nepochybne ocení každý klient, ktorému sa pokúsiš predať svoje schopnosti. Veď načo sa obliekať reprezentatívne, keď si sám sebe pánom, celý deň prespíš a v konečnom dôsledku ani nevychádzaš z domu, však?

Je pravda, že človek, ktorý robí z domu nemusí chodiť v kostýme a saku päť dní v týždni, ale to rozhodne neznamená, že sa neoblieka normálne. Ak už pre nič iné, tak minimálne preto, že ranná úprava zovňajšku ho takpovediac nabije energiou. Chodiť celý deň v pyžame je super deň, dva, možno týždeň…

Ale po čase ti táto neupravenosť začne liezť na mozog a celá tvoja produktivita pôjde do hája. Niežeby tvojej produktivite nejako záležalo na tom, čo máš oblečené, ale tvojej hlave akosi áno. Keď budeš celý deň pracovať z postele zababušený v perine, nebudeš sa vedieť sústrediť a jediné, na čo budeš mať chuť, bude výdatná siesta.

Nemusíš si pýtať dovolenku

Nemáš šéfa, ktorý by ti musel podpísať, že vtedy a vtedy môžeš ísť oslavovať sestrine narodeniny, pripravovať sa na Vianoce či ísť si váľať šunky k moru. Lenže ako hovorí bod číslo jedna – tvojim šéfom sú klienti. A deadliny sú nemilosrdným katom.

Tvojim klientom je naozaj tri-päť, či si mal aktuálne naplánovaný výlet s frajerkou alebo návštevu rodičov. Oni chcú dostať službu a ak im nevyhovieš, pôjdu hľadať inde. Takže ak chceš zarobiť, musíš zavolať mamke, nech ti z toho koláča odloží do mrazničky, a pustiť sa do práce.

Klub samotárskeho alkoholika

Naozaj netuším, kde ľudia zobrali túto predstavu, ale vzhľadom na to, že táto otázka padá počas mojich súkromných rozhovorov pomerne často, rozhodla som sa ju zaradiť. „Ty pracuješ z domu, však? To znamená, že môžeš piť hocikedy, však?“ Noo, teoreticky, akožeee… Áno. Ale fakt nepoznám jediného freelancera, čo by si sadol v stredu o siedmej ráno za počítač, otvoril si vodku a ulial si z nej do čaju.

Samozrejme, pokiaľ predtým hodinu a pol netelefonoval s klientom, ktorého IQ uráža aj chudáka hojdacieho koníka. Vtedy by sa ani neobťažoval s nejakým čajom a pil by rovno z fľaše.

Pracovná doba je relevantný pojem

Môžeš pracovať odkedy chceš, dokedy chceš a to sa v podstate rovná tomu, že nemusíš vôbec pracovať. Nikto ťa nenúti kontinuálne osem hodín vkuse vykonávať svoju pracovnú činnosť, nikto netrvá na tom, aby si vlastne vôbec niečo urobila. Je to len a len na tebe. To, prečo aj taký freelancer makať jednoducho musí, je objasnené v bodoch vyššie, no je dôležité podotknúť, že niekedy to trvá aj viac, ako zákonom stanovených osem hodín.

V bežnej robote odbije päť hodín, ty si zbalíš svojich päť sliviek a páliš domov. Bez ohľadu na to, či si bol akurát v polovici písania nejakého dokumentu, uprostred vykladania krabice sáčkových polievok alebo si mal rozrobené čokoľvek iné. Proste ideš, lebo padla. Freelancerom takto ale „nepadá“. Pracuje sa dovtedy, kým nie je robota hotová.

Jednoduchý klient môže byť vybavený za dve hodiny, na zákazke nejakého náročnejšieho môžeš pracovať aj od ôsmej rána do tretej. Rána. Ďalšieho dňa. Nikto sa ťa nepýta, či si sa stihol navečerať, či si mal čas na večerný seriál, či si zavolal otcovi a pogratuloval mu k meninám. Nikoho to proste netrápi.

Máš viac času na svojich priateľov

Ty sa možno vieš uvoľniť aj ráno, aj cez obed, aj večer a dohnať si to inokedy. Avšak nie každý (vlastne skoro žiadny) freelancer je obklopený ľuďmi, ktorí rovnako pracujú na voľnej nohe. Takže to, že môžeš ísť kávičkovať v podstate kedykoľvek, ti je prd platné, keďže všetci tvoji známi sú aj tak v robote.

Titulná fotka: kontist.com