Tak, a je dokonané. Večera zjedená, darčeky rozbalené, v telke mladá Šafránková obzerá v ruke oriešky a ty si tu. Aby si si prečítal, čo všetko si práve zažil. Ako ti je asi už z názvu jasné, v spolupráci s naším ilustrátorom sme dali dokopy niekoľko situácií, ktoré sú – a toto ti garantujeme – súčasťou každých jedných Vianoc. A netvár sa, že tých tvojich nie.
1. Módna prehliadka
„No tak, šup. Choď si to vyskúšať,“ povie niektorý člen domáceho osadenstva, a za iných okolností by si s tým možno ani nemal problém. Keby to za posledných desať minút neodznelo už dvadsiatykrát. A tak sa odpraceš do vedľajšej miestnosti, ovešaný hábmi od hlavy až po päty, a v mysli selektuješ, čo má šancu na úspech a do čoho sa po nedávnej hostine určite nenarveš. Prognózy sú žalostné.
2. Protesty a reklamácie
Nie je to úžasné, keď sa tí, čo absolútne nepriložili ruku k dielu, domáhajú práva na reklamáciu? Ako ten týpek na opekačke, čo sa neobťažoval doniesť ani nealko, aj napriek tomu si neodpustil poznámku, že vám chýba gluten-free horčica… tak to je presne tvoj mladší súrodenec.
„Ja nechcem rybu. Smrdí,“ pizúka za stolom, a ty zvažuješ, prečo mali po tvojom príchode na svet rodičia pocit, že potrebujú reparát. Ako vám teraz mohlo byť dobre. Našťastie, aj mama má pre to nulovú toleranciu a niekoľko ostrieľaných spôsobov, ako sa s tým vyrovnať. „To nie je ryba,“ hovorí. „To je Tyranorybosaurus Rex.“ Tak. A je po probléme.
3. Nekonečná večera
V každej rodine sa nájde človek, ktorý je… vážne… slimačím… tempom… Za normálnych okolností čert to ber, aspoň naňho padnú riady, ale keď sa rozbaľovanie darčekov odvíja od rýchlosti, s ktorou do seba naprace trojchodové menu, máš sto chutí vyhodiť ho z okna. Ale nemôžeš. A tak len sedíš nad prázdnym tanierom, sleduješ, ako každý hryz sedemnásťkrát prevalí v ústach, a keď sa už-už schyľuje k veľkému finále… „Ešte by som si dal trochu z toho šalátu.“
4. Zapriahnutie do práce
„Poď mi, prosím, pomôcť s…“ Koniec. Tvoj mozog vypol príjem, čo bola, koniec-koncov, osudová chyba, lebo hoci každá vianočne naladená bunka tvojho tela kričala „nie“, je jasné, ako to skončilo. Niežeby ti ruky odpadli, ale prečo nemôžete sviatky pokoja prežiť – čo ja viem – v pokoji? Prečo nemôžete celý deň leňošiť, spapať večeru, rozbaliť darčeky a zvyšok večera tlačiť koláče pred telkou? Prečo musíte pucovať celý barák, akoby u vás zajtra mala prebehnúť plánovaná razia zamestnancov hygieny? PREČO?!
5. Hádka o ovládač
Niežeby ste sa oň normálne nehádali, ale na Vianoce to naberá úplne iné grády. Na každom kanáli idú rozprávky, a ak tú svoju nestihneš, budeš si ju musieť pozrieť až o rok. Neexistuje. Ani keby si ťa mali 25. odviezť zelení, ty sa toho ovládača jednoducho nevzdáš.
6. Odhŕňanie snehu
„Zober si lopatu a choď to tam trochu poodhŕňať,“ zahlásila mama, a tvoja vianočná nálada razom putovala tam, kam všetky vášne po hláške „bolí ma hlava“. Bol si šťastím bez seba. Ledva si sa udržal. A tak zatiaľ čo zvyšok rodiny stál nastúpený v kuchyni a čakal, kedy sa mama otočí chrbtom, aby mohli zahájiť nájazd na koláče, ty si sa plahočil zasneženou záhradou a lopatoval. Život nie je fér. Ani na Vianoce.
7. Drhnutie kosťou
Klasika. Aj keby celý svet večeral rybie filé, vy budete mať kapra, lebo čo je to večera bez trochy adrenalínu a čo je to za rybu, ak sa s každým sústom nevalíš do náručia zubatej, však? Minulý rok to skoro seklo s tatkom a ty len v duchu uzatváraš stávky, kto slávnostne preberie štafetu tento rok. Vzhľadom na to, že strýko Jožo to do seba hádže, akoby mesiac nejedol, je z neho celkom solídny kandidát.
8. Dobre mienené dary
Je to zlatíčko. Ten príbuzný, ktorému si už v septembri nenápadne naznačil, že by ťa potešila finančná injekcia, on na teba šibalsky žmurkol jedným okom a ty si si myslel, že máš vyhrané. Ten príbuzný, ktorý sa dovalil s veľkou darčekovou taškou, a tebe bolo jasné, že pokiaľ po ceste neokradol afrického šejka, tak si „finančnú injekciu“ vysvetlil ako „idiotský sveter, ktorý jakživ nebudeš nosiť“.
Darovanému koňovi na zuby nepozeraj, hovorí sa, ale aj tak je nad tvoj ľudský pochop, prečo toto musíte každoročne absolvovať. Keby si mal euro za každý darček, ktorý bude dva roky čakať, kým ťa opustí všetok sentiment a konečne ho šmaríš do koša, mohol by si si prenajať hovoriacu veľrybu. Lenže ty nemáš euro, nemáš veľrybu… a vlastne máš len smolu.
