Slnko svieti, vtáčiky spievajú, hmyzom sa to len tak hemží a ak chvíľu budeš len tak bezprizorne stáť, zožerie ťa zaživa… ideálne počasie na grilovačku. Zavolať kamošov, otvoriť si pivko a ugrilovať nejaké dobré mäsko, proste letný ideál. Ak aj ty holduješ tejto populárnej aktivite, potom sa určite nájdeš v našom dnešnom článku. Spísali sme totiž niekoľko situácií, ktoré ku grilovačke neodmysliteľne patria a ak si už na nejakej niekedy bol, nemôžeš to poprieť.
1. Niekto začne mudrovať
Vieš, keby si tie špekáčiky narezal takto, lepšie by sa prepiekli. A vieš, keby si to mäsko teraz otočil, bude šťavnatejšie. A vieš, keby si si k tomu dal tento dresing (už ti ho aj napriek protestom pchá do ruky), chutilo by ti to viac. Aj napriek tomu, že mu za normálnych okolností prihorí aj čaj, si chalan zrazu myslí, že je kulinársky veľmajster. Skutočnej roboty sa nechytí, to by ho mohlo zabiť, ale rečí a dobre mienených rád… tých má habadej.
2. Núkanie až do prasknutia
„Koľko si prosíš knedlí?“ pýtala sa ťa babka, keď si bol malý, ty si povedal dve a ona ti naložila štyri. Táto veta sumarizuje prakticky celé tvoje detstvo a je jedným z dôvodov, prečo dnes nezapneš žiadne gate. Grilovačka sa nesie vo veľmi podobnom duchu. Jedlo akoby sa kotilo, stále sa niečo dopeká a ani nevieš ako, zrazu ti na tanieri pribudnú ďalšie dva špekáčiky. Už ti to prakticky lezie aj ušami, ale odmietnuť? Neexistuje.
3. Ustavičné otázky
Aký je to chlieb? Je to eko/bio/raw? Koľko má tá voda sacharidov? A aký to má podiel mäsa? Človek, ktorý má toľko otázok, akoby išiel o vašom sobotňajšom popoludní písať diplomovku, je neodmysliteľnou súčasťou každej grilovačky a hoci by si ho miestami najradšej utopil vo vypečenej masti, bez neho by to hádam ani nebolo ono.
Našťastie existuje jednoduchý spôsob, ako ho umlčať. Keď ho ponúkneš paprikovou alebo bavorskou klobáskou od Mecomu, ktorá obsahuje viac ako 80 percent mäsa a je vyrobená na Slovensku, určite už ani nemukne. Ústa bude mať zamestnané jedením.
4. Ten, čo sa prišiel len najesť, začne machrovať
Doteraz mal ruky od seba, snažil sa splynúť s prostredím a nepozorovane schrúmať všetko, k čomu sa tridsať sekúnd nikto neprihlásil. A potom vyhodil jednu tácku. Jasné, nikomu sa nechce upratovať, keď je vonku tridsať stupňov a človek sa topí vo vlastnom pote, ale ak ti je zaťažko pohnúť prstom, tak aspoň čuš. Ale on nie. On sa bude tváriť, že je majster sveta a bez jeho pričinenia (dvakrát štuchol do klobásky, aby zistil, že je už hotová) by ste vlastne všetci skončili o hlade.
5. Dorazia príživníci s prázdnymi rukami
Ani alkohol, ani klobásky, ani len fľaša nealka, ktorú mohli po ceste nabrať na benzínke a za osemdesiat centov sa vyhnúť všetkým tým otráveným pohľadom. Nič. Prišli úplne na prázdno, ale na jedenie? Na to by ich bolo. Bez hanby si naložia tanier kopcom a potom ešte trikrát zňuchávajú dupľu, akoby sa už v predstihu chystali na hibernáciu. Napráskajú sa, spláchnu to pivom a potom zmiznú ako smrad. Najlepší parťáci.
6. Niekto neodhadne situáciu
Vždy sa nájde párik, ktorému je koncept grilovačky očividne cudzí a absolútne nechápe, ako môže niekto túto aktivitu brať ako strop spoločensko-kultúrneho vyžitia. Prídu nastajlovaní ako na ples v opere, ona ihličky, chalan dobre že nie smoking a lakovky, a potom sa sťažujú úplne na všetko. Vadia im komáre, vadí im dym, veď smrdieť budú ešte ďalšie dva týždne a ona si akurát umyla vlasy. Vadí im blato, vadia im mastné ruky a kde tu je vôbec normálny záchod?! No hádam nečakáš, že pôjdu do kríkov…
7. Niekto si nedá nič…
Strážcovia štíhlej línie, aj tak ich možno nazvať. Tichí pozorovatelia, ktorým sa zbiehajú slinky a očami žerú všetko v okruhu siedmich kilometrov, ale v realite si nedajú nič. Sŕkajú minerálku, sem-tam si odhryznú zo surovej papriky a reálne sa boja, že aj z tej vône priberú desať kíl. Nuž, aspoň ostane viac pre ostatných.
8. …a ty sa prežerieš ako prasa
Viac pre ostatných ako si ty. V januári si sa síce zaprisahal, že tento rok schudneš do plaviek, ale čo narobíš. Leto je už tu, očividne si to nestihol, tak si hádam teraz nebudeš od huby odtŕhať. A tak tlačíš, tlačíš, akoby si od zajtra mal začať s dvojročným pôstom, tlačíš, čo ti sily stačia, a tlačíš až dovtedy, kým reálne nehrozí, že sa odtiaľto budeš musieť odgúľať. Ale čert to ber, život je len jeden. A negriluješ predsa každý deň.
Tento obsah vznikol v spolupráci s Mecom
