Nikto učený z neba nespadol, preto musíš každú novú skúsenosť cibriť rokmi praxe. Šoférovanie nie je žiadnou výnimkou. Jasné, dostal si vodičák, vieš, ako sa používa spojka a že cez plnú sa nepredbieha, ale teoretické skúšky ani jazdy s inštruktorom ťa nepripravia na všetko, čo ťa na ceste čaká.
Skutočne jazdiť sa musíš naučiť sám, a hlavne to, ako jazdiť bezpečne. Ak si totiž vodič, niečo také ako bezpečnosť cestnej prepravy by ti malo veľa hovoriť. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky má dokonca svoje oddelenie bezpečnosti cestnej premávky (v skratke „BECEP“), ktorý ti pomôže lepšie sa zorientovať v premávke.
Ak ti nie je už teraz jasné, prečo ho potrebuješ, spísali sme pre teba najčastejšie chyby, ktoré zvyknú robiť na cestách mladí vodiči. Sú ti povedomé?
1. Prelaďoval si rádio a zabudol si na cestu
Za normálnych okolností sa považuješ za celkom schopného multitaskera. Vieš jesť večeru a prepínať kanály na telke či obliekať si nohavice a zároveň sa kutrať v šuplíku, v ktorom ako naschvál zase nie je jediný pár čistých čiernych ponožiek. Každodenný život si skrátka vyžaduje, aby človek robil viac vecí naraz.
A ty to vieš. Vieš robiť viac vecí naraz… len pri prvých jazdách autom sa táto schopnosť akosi strácala. Ešte teraz to máš živo pred sebou. To, ako si sa jedného pekného dňa snažil preladiť rádio, ako si na sekundu obrátil svoju pozornosť inam a ako si to skoro napálil do okoloidúceho auta. Dobre ti stislo polky, ale aspoň ťa to poučilo. Teraz už vieš, že aj keby si mal pri tom vyzerať ako Moody z Pottera, jedno oko musí vždy pozerať na cestu.
V cestnej premávke je však často aj to jedno oko málo, máš predsa dve, tak ich obe sústredene smeruj na premávku. To rádio môžeš predsa preladiť, keď budeš stáť napríklad na červenej.
2. Nezastavil si na stopke
„Na stopke nestačí pribrzdiť, noha musí ísť dole z plynu,“ omieľal ti inštruktor autoškoly stále dookola. Asi to malo svoj efekt. Teraz počuješ jeho hlas vždy, keď sa v diaľke zjaví červený osemuholník, no reakcia naň sa občas dostaví až príliš neskoro. Neraz si prefrčal milú stopku, len sa tak prášilo, a trvalo solídne tri sekundy, kým ti došlo, čo sa vlastne stalo. No vtedy ti nebolo všetko jedno.
3. Nepustil si ľudí na priechode
Nebolo to tak dávno, čo si bol v ich koži. S gaťami na pol žrde a zubnou pastou zaschnutou v kútiku úst si sa ráno rútil naprieč ulicou, o päť minút neskôr, ako by sa patrilo. Najprv poklusom, potom šprintom, a keď si v zákrute zbadal autobus, nakopol si raketový pohon. Zbytočne. Od zastávky ťa totiž delil jeden priechod pre chodcov a absolútne nikto sa neunúval zastaviť.
Čistá arogancia, frflal si v duchu. Akoby ich tie tri sekundy zabili. Zúfalo si pozeral, ako autobus vyhadzuje smerovku, radí sa do pruhu a mizne v diaľke… a pri tom všetkom si rozmýšľal, či ťa dnes šéf vyrazí oknom, alebo dverami. Potom si dostal vodičák a pochopil si, že nie vždy je to tak, ako sa zdá. Že niekedy sa šofér skrátka ponáhľa, nevšimne si, zabudne, preletí cez priechod a ľudí na ňom nechá skormútene čakať ďalej. Aj tebe sa to totiž stalo.
4. Nedodržal si pravidlo pravej ruky
Rozdiel medzi pravou a ľavou rukou by mal vedieť každý. Učí sa to niekde medzi zaväzovaním šnúrok na topánkach a poradí písmen v abecede a fakt to nie je taká veda. Hádam nie sme chobotnice. Pod tlakom však človeku vypadnú aj základné vedomosti (preto si si na škole hádzal do kalkulačky 2+2, že?) a tak sa aj tebe zvyklo stávať, že si nedal prednosť. Nuž, hádam ti to dotyčný odpustil.
5. Predbiehal si pred zákrutou
Či si mal vodičák týždeň, alebo rok, bolo to úplne jedno. Slimákov na ceste si netoleroval vtedy ani teraz. Dodržiavať predpisy je jedna vec, ale vliecť sa tak brutálne pomaly, že ťa na krajnici predbieha cyklista, to už je trochu silná káva. Kto sa bojí, nech nechodí do lesa, a kto odmieta použiť vyšší prevodový stupeň ako dvojku, mal by ostať na parkovisku. Bodka.
Lenže nie všetci šoféri sú si toho vedomí. Na zopár z nich si mal možnosť naraziť aj počas svojich začiatkov, a čo čert nechcel, pohár tvojej trpezlivosti pretiekol tesne pred zákrutou. Bezmyšlienkovite si vyhodil smerovku, podradil si a dupol na plyn… Až keď sa pred tebou z ničoho nič vynorilo iné auto, pochopil si, že to nebol dobrý nápad. Odvtedy to už pre bezpečnosť všetkých neskúšaš.
6. Zabudol si vypnúť diaľkové
Bola tma ako v rohu. Užíval si si prázdnu nočnú vozovku, pomáhal si diaľkovými svetlami, a keď sa oproti tebe zjavilo auto, ani ti len nenapadlo vypnúť ich. Ten chudák ťa musel nenávidieť, jeho zrenice ešte tým dupľom. Ku cti ti slúži, že si to neurobil naschvál a že si od tej chvíle dávaš sakramentský pozor, či v opačnom pruhu nejde auto.
7. Používal si počas jazdy mobil
Veľmi podobná situácia ako s rádiom. Jasné, žijeme v dobe modernej, kde mobil nie je len technickou hračkou na zabitie nudných chvíľ, ale priamym predĺžením pravej ruky, no to na veci absolútne nič nemení. Šofér sa má sústrediť na cestu, nie na cinkanie telefónu. Upozornenie počká, správa tiež, dokonca aj prichádzajúci hovor, pokiaľ nemáš handsfree. V skratke, pokiaľ ti na kapote nepristane krava s vodotryskom, všetko ostatné počká.
8. Nedal si si bezpečnostný pás
Lebo načo pás? Neplánuješ pri prvej jazde preraziť zvodidlá a skotiť sa do Dunaja, hádam to bez neho tú chvíľu prežiješ. Signalizácia bliakala o dušu spasenú, tak si do nej pacol zarážku a bolo po probléme. No a kamošom vzadu? Tým si tiež nedal práve dvojhodinovú prednášku o dôležitosti bezpečnostných pásov.
Netreba však zabúdať, že pri náraze auta má ľudské telo váhu ako menší slon. Slon, ktorý si nepripútaný voľne lieta vzduchom a berie so sebou všetkých a všetko, čo mu skríži cestu. A to nikto nechce, nie? Takže pás – celkom efektívna „srandička“.
Na záver by sme chceli dodať, že bezpečnosť na ceste rozhodne nie je „trápna“. Trápne je zošrotovať nové auto, pretože sa chceš predviesť pred kamošmi. Trápne je ohroziť seba aj všetkých naokolo, pretože ti je zaťažko pohnúť prstom a vyhodiť smerovku. Ale určite nie toto. Zodpovednosť na ceste jednoducho neradno podceňovať, na čo by mal pamätať každý šofér.
Tento obsah vznikol v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky