Nie každý, kto privedie dieťa na tento svet, je automaticky dobrým rodičom. Niektorí ľudia sa o svoje deti starať nevedia alebo jednoducho len nechcú a v takom prípade je pre všetky zúčastnené strany lepšie, ak prenechajú túto povinnosť niekomu, kto má podstatne vyššie predpoklady k úspechu.
Detskými domovmi a pestúnskymi rodinami sa ročne premelú státisíce detí, preto nikoho neprekvapí, že sa z niektorých z nich časom vyrysujú svetoznáme osobnosti. To sa stalo aj v týchto prípadoch. Dnes sme pre teba zozbierali niekoľko významných osobností histórie aj súčasnosti, ktoré vyrastali pod strechou s adoptívnymi rodičmi. Tušil si to o nich?
1. Marilyn Monroe
Marilyn Monroe prežila pomerne kostrbaté detstvo. Otca nikdy nestretla a mama Gladys Pearl Baker ju nedokázala finančne zabezpečiť, kvôli čomu prakticky od narodenia striedala jednu pestúnsku rodinu za druhou. Keď mala sedem, na chvíľu ostala bývať s mamou, no toto spolunažívanie nemalo dlhú životnosť. Baker totiž diagnostikovali duševnú poruchu a po hospitalizácii sa jej ujala jej najlepšia priateľka.
Fakt, že Monroe – v tom čase ešte Norma Jean Baker – bola oficiálne adoptovaná, však bodku za jej históriou s pestúnmi rozhodne nedal. Od adopcie prestriedala ďalších deväť rodín a detských domovov a v jednom z nich sa vo veku osem rokov stala obeťou pohlavného zneužívania. Premenlivá situácia sa upokojila až po jej šestnástych narodeninách, keď sa vydala za svojho prvého manžela Jamesa Doughertyho.
2. Steve Jobs
Písal sa rok 1955, keď sa Joanne Schieble a Abdulfattahovi Jandalimu narodil malý chlapček, na ktorého vôbec neboli pripravení. Adopciu rozoberali počas celého tehotenstva a ani v deň pôrodu sa na ich rozhodnutí nič nezmenilo. Steve Jobs, ktorému sa v tom čase ešte ani nesnívalo, že prekope základy technologického priemyslu ako takého, mal pôvodne putovať do rodiny dvoch právnikov, no tí veľmi túžili po dievčatku.
Druhí v poradí boli Paul a Clara Jobsovci, ktorí si po vyčerpávajúcom boji s neplodnosťou neplánovali nechať takúto príležitosť ujsť. Jobs odjakživa vedel, že je adoptovaný. Bol s tým vyrovnaný a možno dokonca rád. „Špekuluje sa, že som tak tvrdo pracoval, pretože ma moji biologickí rodičia opustili. Pretože som chcel, aby ma chceli späť,“ hovorí zakladateľ spoločnosti Apple vo svojej biografii Steve Jobs, ktorú spísal Walter Isaacson.
„Je to smiešne. Nikdy som sa necítil opustený – cítil som sa výnimočný. Vďaka mojim rodičom. Moji rodičia mi dali pocit výnimočnosti a boli mojimi rodičmi na tisíc percent,“ dodáva.
3. John Lennon
Julia a Alfred, rodičia Johna Lennona, spolu nežili a ich vzťah bol všetko, len nie stabilný. Zobrali sa prakticky z dlhej chvíle, a keď Julia otehotnela, jej muž sa pridal k námorníctvu a dlho sa nevracal. Možná smrť jej nerobila vrásky, viac ako to ju trápila skutočnosť, že jedného dňa prestal platiť výživné a výchovu syna tak musela financovať sama. Nie však nadlho.
Čoskoro sa Lennonova mama opäť vydala a novému manželovi priviedla na svet dcérku (ktorá neskôr rovnako ako jej nevlastný brat skončila na adopcii). V tom čase 5-ročný budúci spevák skupiny The Beatles nemal v ich novej rodine miesto. Chlapca prichýlila jedna zo štyroch Juliiných sestier. Mimi s manželom Georgom nemali vlastné deti a ani žiadne nechceli, aj napriek tomu sa snažili dať Lennonovi detstvo, aké si zaslúžil.
4. Nelson Mandela
Nelson Mandela sa narodil v malej juhoafrickej dedinke Mvezo ako Rolihlahla Mandela, čo vo voľnom preklade z xhoštiny znamená výtržník či rebel. Keď mal 12 rokov, život sa mu od základov zmenil. Jeho otec zomrel na pľúcnu chorobu a výchovy sa ujal náčelník kráľovstva Thembu Jongintaba Dalindyebo, ktorý tým chcel jeho otcovi oplatiť láskavosť za to, že ho na túto pozíciu predtým odporučil.
S náčelníkom sa presťahoval do kráľovskej rezidencie, a hoci spočiatku za rodnou dedinou smútil, veľmi rýchlo si privykol na nový, sofistikovanejší spôsob života. Mandela dostal rovnaký status ako náčelníkove dve vlastné deti a začal navštevovať školu, kde sa učil angličtinu, xhoštinu, dejepis a geografiu. Práve v tomto období sa v ňom prebudil záujem o africkú históriu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
