8 zaujímavých faktov o ľudskej reči, hlase a o tom, či sa dajú spevom rozbiť zrkadlá a poháre

Často sa stretávame s názorom, že ľudia sú vlastne zvieratá. O tom, že niektorí sa tak naozaj aj správajú, ba dokonca možno aj horšie, sa baviť vôbec nemusíme. Existuje však niekoľko zásadných vecí, ktoré nás od zvierat odlišujú. Dnes bude reč o jednej z nich, o ľudskej reči a hlase.

To, čo robí ľudskú komunikáciu takou pokročilou v porovnaní s inými cicavcami, je to, že dokážeme ovládať náš hlas. Náš hlas využívame ako základný nástroj komunikácie. Vedci sa preto rozhodli pozrieť na tento zázračný element a výsledky ich práce sú naozaj prekvapivé a zaujímavé. Od toho, čo máme spoločné s rybami, až po to, ako ďaleko je od ľudskej reči k architektúre, tu je osem zvláštnych faktov o našom hlase.

Ľudia zdedili hlasivky od rýb

Začnime pekne od začiatku. Podľa vedcov zaoberajúcich sa evolúciou má každé zviera s hlasom za čo ďakovať prehistorickým rybám. Je to preto, že pred asi 530 miliónmi rokov sa vplyvom šťastnej náhody vyvinula ryba s mutáciou, ktorá jej umožnila nasávať kyslík zo vzduchu.

Takto modifikovaná ryba sa rozmnožila a odovzdala svoju výnimočnosť ďalej. Z jej potomkov sa postupne vyvinuli pľúcniky (dvojdyšníky), ktoré dýchajú na vzduchu, majú pľúca a ventil, ktorý bráni prenikaniu vody do ich dýchacieho systému.

Postupne ako sa vyvíjali živočíchy, evolúcii podľahol aj ich organizmus a zo spomenutého ventilu sa vyvinula základná vec nevyhnutná pre fungovanie ľudskej reči – hlasivky.

Reč našich predkov mohla znieť ako beatbox

Ako môžu vedci vedieť, ako znela reč našich predkov? No, popravde, s istotou to vedieť nemôžu, tak ako nemôžu potvrdiť prakticky nič z minulosti, o čom neexistujú písomné či iné hodnoverné záznamy. Na druhej strane, o formovaní ľudskej reči a hlasu majú iste predpoklady. Ich kvalifikované odhady vznikajú na základe pozorovania primátov.