Mozog je komplexný orgán, ktorý ani zďaleka nie je celý preskúmaný a to dáva priestor všelijakým čudesným poruchám a anomáliám. Taká bipolárna porucha či schizofrénia… to už si určite niekde počul.
Dnes sa však budeme venovať zvláštnym javom, ktoré by zmenili tvoj pohľad na svet. Človek si často neuvedomuje, aký môže byť rád, že je zdravý, a aj keď sa dejú na tomto svete hrozné veci, stále môžeš vnímať to dobré a pekné, čo niektorí ľudia pre svoje ochorenie nemôžu.
Akinetopsia
Ľudia, ktorí sú farboslepí, to skutočne nemajú vo svojom živote jednoduché, pretože sú v istých veciach viac než obmedzení. Sú na tom však určite lepšie ako ľudia, ktorí nedokážu vidieť pohyb. Jeden z mála „známych“ pacientov bola žena, matka označovaná ako pacient LM.
Sťažovala sa na silné bolesti hlavy a prekonala tiež mŕtvicu. To poškodilo jej mozog natoľko, že už viac nedokázala vnímať pohyb. Život s touto poruchou sa viac životom už asi ani nazývať nedá.
Klüver–Bucy syndróm
Nemenovaný pacient vo veku 19 rokov začal mať déjà vu asi tak 20-krát za deň. K tomu sa pridružili bolesti na hrudníku, dýchavičnosť a hudobné halucinácie. Lekári to pripisovali epilepsii, ktorá vznikla na základe poškodeného pravého temporálneho laloku v mozgu. Po dvadsiatich rokoch sa poškodená časť vyoperovala, no po operácii nastali u pacienta výrazné zmeny v správaní.
Vyvinula sa uňho neuveriteľná chuť na jedlo a sex, až nakoniec začal sťahovať detskú pornografiu. Bol mu diagnostikovaný tento syndróm, ktorý sa vyznačuje kompulzívnym stravovaním, hypersexualitou z nevhodných objektov, vkladaním predmetov do úst, či vizuálnou agóniou.
Neglect syndróm
Ďalším následkom mŕtvice alebo poranenia mozgu je táto porucha, kvôli ktorej vnímate len polovicu z toho, čo vidíte. V 80% prípadoch je poškodená pravá hemisféra s následkom neschopnosti videnia všetkého, čo sa deje na ľavej strane.
Pacient sa nesťažuje, vôbec to nevníma a myslí si, že je všetko v poriadku. Ak by mal takýto človek nakresliť ciferník hodín, nakreslil by len jednu polovicu alebo by vtesnal všetky čísla na jednu stranu. Je pre nich veľmi nebezpečné chodiť von bez sprievodu.
Muž, ktorý stratil svoje telo
Ian Waterman v devätnástich rokoch stratil cit vo svojom tele. Začalo to podozrením na črevnú chrípku, no skončilo to niečím, čo lekári nevedeli ani diagnostikovať. Necítil dotyk, doslova nevedel o častiach svojho tela. Nevedel urobiť pohyby, ktoré vykonávame bežne ako napríklad chôdza.
Lekári mu povedali, že bude odkázaný už len na invalidný vozík. No Ian sa dokázal vzoprieť osudu a naučil sa znova hýbať rukami za pomoci pohľadu a akéhosi vopred plánovaného a kontrolovaného pohybu. Svoju chôdzu popisuje ako „kontrolované pády“.
Syndróm Alenky v krajine zázrakov
Trpia ním prevažne deti a spôsobuje ho abnormálny prietok krvi v časti mozgu, ktorá je zodpovedná za vizuálne vnímanie. Pacient vidí veci vo zväčšenej alebo zmenšenej forme a síce jeden obrovský koláč môže byť fajn, ale taký nadrozmerný pavúk, či miniatúrny výťah do ktorého musíte vojsť, už nie. Syndróm môže byť spôsobený vírusovými infekciami, migrénou, epilepsiou alebo aj mozgovým nádorom.
Prosopagnózia
Predstavte si, že neviete, ako vyzerajú vaši známi. Divné, že? V roku 2013 sa v jednom rozhovore priznal aj Brad Pitt, že má isté problémy identifikovať ľudské tváre. Dá sa to však z iných aspektov, ako je vôňa človeka alebo štýl oblečenia a nejde len o také náhodné nevybavenie si, odkiaľ toho človeka poznáme.
Iné predmety však ľuďom s touto diagnózou nerobia problém. Predpokladalo sa, že táto porucha nastáva u ľudí s poškodeným mozgom po nehode, či mŕtvici no spozoroval sa výskyt aj u bežných ľudí.
Capgrasov syndróm
Človek s touto diagnózou si neustále myslí, že všetkých jeho blízkych nahradili identickí dvojníci a sú to podvodníci. Časom sa môže stať, že nespoznáva ani sám seba alebo nadobudne pocit, že už je mŕtvy. Tento syndróm sprevádza ľudí s paranoidnou schizofréniou, ale ako sa neskôr zistilo, aj ľudí s demenciou či vážnym poranením mozgu.
Cotardov syndróm
Si mŕtvy, chýbajú ti orgány alebo si stratil veľké množstvo krvi. Aj takto sa cíti človek s týmto ochorením. A keďže je „mŕtvy,“ viac nerieši svoju osobnú hygienu, nereaguje na blízkych, dokonca cíti a opisuje, ako mu hnije mäso a ako vlastne zomrel. No čo je ešte horšie, stráca pud sebazáchovy, neverí, že by ho niečo mohlo zabiť, keďže je už vlastne po smrti a tak sa vie vystaviť aj smrteľnému riziku.
Urbach-Wiethe syndróm
Amygdala je tá časť mozgu, ktorá rozpoznáva potenciálnu hrozbu a núti telo reagovať strachom, zvýšeným tepom, zrýchleným dýchaním, zvieraním žalúdka, strnulosťou atď. Žiaľ, títo ľudia ju majú poškodenú a tak sa vlastne vystavujú nebezpečenstvu. Pacient s označením SM bol pozorovaný psychológmi a bol vystavený rôznym podnetom. Zobrali ho aj do strašidelného sanatória Waverly Hills v Louisville.
Pacient nevykazoval žiadne známky strachu, ba čo viac, smial sa. Niektorí ľudia však nepovažujú strašidelné domy za dostatočne strašidelné a tak ho vzali napríklad aj k hadom, keďže tvrdil, že ich nenávidí. Na situácii sa nič nezmenilo, opäť žiadny strach. Pacient bol zvedavý a dokonca začal aj veľmi sústredene hadov skúmať a pozorovať.
Zdroj: listverse.com
