9 otravných vecí, ktoré sa nám dejú takmer každý deň a ich logické opodstatnenie

Teraz už budeš vedieť, prečo sa ti tieto veci dejú. Menej otravné to však aj tak nebude.

Počas dňa sa ti nepochybne stane množstvo otravných vecí, pri ktorých si položíš otázku: „Prečo sa toto vôbec deje?!“ My sme sa teda rozhodli na niektoré z nich odpovedať.

Prečo náš pot smrdí viac, keď sme v strese?

Stresové situácie podnecujú naše apokrinné žľazy k vyššej produkcii potu. Pot z týchto žliaz je bohatý na živiny, proteíny či tuky, zatiaľčo pri klasickom pote, ktorý pramení v ekrrínových žľazách, je to takmer presný opak – obsahuje len vodu a soľ.

https://www.flickr.com/photos/mpwicks/8734414574/

Živiny v stresovom pote sú skvelou potravou pre baktérie, ktoré žijú v okolí našich pórov. Počas toho, ako baktéria tieto chemické prvky rozkladá, uvoľňuje nepríjemný zápach. Zjednodušene by sa teda dalo povedať, že pot zo stresu je smradľavejší preto, že si na ňom baktérie pochutnávajú viac.

Prečo je také náročné vstať po opakovanom odkladaní budíka?

„Ešte päť minút,“ povieš si v hlave každé ráno, keď zazvoní budík a pohotovo ho odložíš o niekoľko minút. Po týchto minútach sa však preberieš ešte väčšmi vyčerpaný, ako si bol predtým. Ako je to možné? Veď si doprial svojmu telu extra minúty spánku navyše… a toto má byť akože vďaka?!

https://tr.123rf.com/photo_52812382_woman-lying-on-bed-snoozing-alarm-on-mobile-phone.html

Problém tkvie v tom, že akonáhle sa človek preberie a opäť zaspí, začína pre telo nový spánkový cyklus. Ten trvá priemerne 100 minút, prípadne dlhšie. Ak sa však prebudíš skôr, cyklus nie je dokončený a ty teda namiesto odpočinku pociťuješ dvojnásobnú únavu. Nabudúce teda radšej vstaň na to prvé zvonenie.

Prečo nás mliaskanie privádza do šialenstva?

Tento jav má dokonca aj medicínske pomenovanie – misophonia. Misophonia je neurologická porucha, pri ktorej človek na určité zvukové podnety reaguje nadpriemerne negatívne, napríklad hnevom, odporom či panikou. Dôvodom je, že tento zvukový vnem neprijme len jedna časť nášho mozgu, ale hneď niekoľko.

https://www.rd.com/health/conditions/why-you-hate-the-sound-of-chewing/

Najčastejšie sa spája práve so zvukmi ako mliaskanie, pukanie kĺbov či pískanie. Touto diagnózou trpí zhruba dvadsať percent celkovej populácie našej planéty. Je však neliečiteľná, čiže jedinou možnosťou je vyhýbať sa týmto iritujúcim zvukom.

Prečo náš hlas na nahrávke znie tak divne?

Zvuk, ktorý sa nám dostáva do uší počas toho, ako rozprávame, nie je čisto len náš hlas. Je to zmeska nášho hlasu a rôznych zvukov okolia. Avšak nahrávka nezachytáva všetko to, čo zachytáva naše ucho. Nahrávka pozostáva len zo zvukov, ktoré sú prenášané vzduchom. Zvyšok zvukov akoby sa vyparil. Takže náš hlas vo výsledku znie zvláštne, ba priam až cudzo.

https://www.softwarehow.com/best-voice-recording-app/

Prečo máme niekedy na fotkách červené oči?

Oči červené ako z hororového filmu o krvilačných upíroch vedia pokaziť každú fotografiu. Našťastie dnes žijeme v dobe photoshopov, filtrov a iných šikovných pomôcok, takže sa dá takejto nedokonalosti pomerne rýchlo zbaviť. To však neodpovedá na otázku, prečo sa červené oči na fotke vôbec objavili.

https://imgur.com/gallery/JLrCfYS

Červená farba je svetlo, odrážajúce sa od krvných ciev v našej sietnici. Pri zvieratách sa nemusí zákonite odrážať červená, môže to byť napríklad aj šedá či zelená. Zvieratá, ktoré majú oči prispôsobené na videnie v tme, budú mať na fotke celkom iný odraz. Jediný spôsob, ako sa takýmto odrazom vyhnúť, je robiť si fotky v dostatočne osvetlenom prostredí.

Prečo ti pri rozbíjaní vajca do misky často spadnú aj kúsky škrupiny?

Niežeby si si na škrupinke od vajíčka mohol vylámať zuby, ale aj tak nie je nič príjemné nájsť si ju v rannej praženici. Prečo sa to deje? Pravdepodobne preto, že vajcia rozbíjaš nesprávnym spôsobom. Tajomstvo vajíčok bez škrupín tkvie totiž práve v rozbíjaní: Najprv treba vajce pevne uchopiť v mieste, kde je najširšie a potom s ním raz silno udrieť. Len raz.

https://cupofjo.com/2016/01/how-to-crack-an-egg-without-shell-with-one-hand/

Prečo nikdy nevieš nájsť kľúče?

Kľúče. Súčasť nášho každodenného života, bez ktorej nikdy neopúšťame dom, lebo by sme sa – logicky – nevedeli dostať naspäť. Aj napriek tomu, že sú také podstatné, si nikdy nevieme zapamätať, kam sme ich to vlastne položili. Tento jav má jednoduché vysvetlenie. Odkladanie kľúčov máme už natoľko zautomatizované, že nepovažujeme za potrebné sa na to nejakým spôsobom sústrediť.

https://unsplash.com/search/photos/keys

Jednoducho prídeme domov a niekam ich – veľmi strategicky – položíme a ani sa nepokúšame zapamätať si kam. Na druhý deň potom v panike sondujeme po byte, a kľúče nie a nie nájsť. Pomôckou v takejto situácii môže byť zriadenie akejsi misky či inej nádoby na drobnosti, ktorá bude umiestnená v blízkosti dverí a veci tohto charakteru budeme odkladať len tam.

Prečo sa ti rozväzujú šnúrky?

S neustálym rozväzovaním šnúrok majú problém najmä deti. Deje sa tak preto, že ich chôdza sa zväčša líši od chôdze dospelého človeka. Deti našľapujú na pätu, tým pádom ide predná časť topánky smerom hore a šnúrka sa začne rozväzovať.

https://www.simplemost.com/study-shows-why-shoelaces-come-untied/

Prečo zakopnutie malíčkom tak strašne bolí?

Nielen malíček, ale aj všetky ostatné prsty na nohách, majú obrovské množstvo nervových receptorov. Na druhú stranu však nemajú dosť tkaniva, ktoré by tieto receptory obalilo a chránilo. Pri náraze teda zasiahneme ako nervy a krvné cievy, tak aj kosť. A to potom veľmi bolí.

https://www.triadfoot.com/2018/01/29/broken-toe-vs-sprained-toe/

Zdroj: brightside.me
Titulná fotka: depositphotos.com

Reagujte!
Grr Grr
1
Grr
Fuuj Fuuj
3
Fuuj
Fňuk Fňuk
1
Fňuk
Jeej Jeej
3
Jeej
Uups Uups
3
Uups
Haha Haha
1
Haha
Woow Woow
30
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Komentáre 1

  1. Prečo náš hlas na nahrávke znie tak divne?

    Otázka podľa mne dostupných vedomostí nebola správne zodpovedaná. Teda, je z časti pravda aj to čo tu píšete, no hlavný dôvod toho prečo sa človek inak počuje pri tom ako rozpráva a pri nahrávke je spôsobený rezonanciou. To, čo počujete z nahrávky je váš skutočný hlas tak ako ako ho počujú všetci ostatní (áno, vážne je to smutné že ten odporný hlas je skutočne váš, no veď určite ste si všimli že keď hovorí nejaký váš kamarát naživo a z nahrávky je to totožné). Hlas ktorý „počujete“ pri tom ako rozprávate je skreslený. Ucho počuje tak, že nejaká blana kmitá v závislosti od tlakových vĺn zvonku. Lenže ak niečo hovoríte, počujete jednak seba „zvonku“ a zároveň tlakové vlny ktoré sa od hlasiviek šíria telom, v dutinách tela nejako rezonujú, a teda vo finale skresľujú to čo by ste mali počuť. Suma sumárum, tieto skreslenia spôsobené tým že ľudské hlasivky nie sú iba jednoduchý reproduktor ale sú uložené v tele ktoré sa správa ako veľmi skreslujuca reprobedňa vedú k tomu, že ten turbosexi hlas ktorý považujete za svoj v skutočnosti neexistuje, a ten odporný pazvuk ktorý počujete z nahrávky je to, vďaka čomu vaše okolie vie, že hovoríte vy.

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Chlapík ilustruje problematický život s počítačmi. V jeho kresbách sa určite nájdeš aj ty

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME