Pokiaľ sa nájdeš vo väčšine dole spomínaných bodov, tak je naozaj najvyšší čas sa nad sebou zamyslieť.

1. Nič ťa nezaujíma

Teraz sa nebavíme o škole a o tom, že by si si radšej pichol špendlíkom do oka, ako čo i len minútu predstieral, že ťa zaujíma funkcia mitochondrie v bunke, či čo to je diskriminant. Tu hovoríme omnoho všeobecnejšie, o celom tvojom živote.

Nemáš žiadne záľuby, žiadne koníčky a jediná voľnočasová aktivita, ktorej si ochotný sa upísať na viac ako tri minúty, je spánok, spánok a zase len spánok. Na tomto svete neexistuje vôbec nič, čo by ťa dokázalo zaujať natoľko, že by si zdvihol prdel z teplého miestečka na pohovke a išiel preskúmať, ako to funguje.

A to je zle. Veľmi zle. Najmä ak si uvedomíš, že toto sú tie roky života, keď by si mal vyskúšať naozaj všetko, na čo o pár rokov nebudeš práve dvakrát hrdý. Ono to možno vyzerá, že máš kopu času – veď ak ťa zajtra ráno neprejde pred barakom trolejbus, tak si na tomto svete pohniješ ešte nejedno desaťročie. No nenechaj sa tým zmiasť.

Neskôr príde hypotéka a rodina a ty už nebudeš mať čas premýšľať, či by ťa náhodou nebavila turistika alebo hodiny latinskoamerických tancov. Budeš utierať okadené zadky (s láskou), hľadať správne sáčky do vysávača a baliť chlebíky na desiatu do servítky. A skombinovať tieto činnosti s niečím, na čo si mal myslieť roky dozadu, bude prakticky nemožné.

2. Nestaráš sa o seba a ani o to, kde žiješ

Nebudeme sa tu hrať na princov a princezné, ktoré sa budia s dokonalou mačacou linkou a nekakajú, neprdia. Všetci máme občas dni, keď sa po ôsmich hodinách spánku namiesto prívalu energie dostaví chuť vyskočiť z okna.

Vtedy sa nám rozhodne nechce premýšľať o tom, či nám ladí tričko s nohavicami, či nemáme pod pazuchou dieru… a či ťa s týmto účesom nebude chcieť akčná babička s bledofialovou frizúrou v autobuse zažalovať za nedovolené ozbrojovanie. Vtedy chceš len prežiť tento deň, dokotúľať sa domov a predstierať, že neexistuješ.

A to je úplne v poriadku. Menej v poriadku je už to, keď sa tento scenár opakuje každý boží deň a tvoji kamaráti si už ani nepamätajú, ako vyzerá tvoja hlava, keď sa práve netvári, že sa nepohodla s fritézou. Je rozdiel mať na saláme a nestarať sa o seba. Je rozdiel obliecť si voľné tričko a tepláky a obliecť si voľné tričko a tepláky, ktoré nosíš už od Vianoc. Roku 2012.

Je rozdiel nestihnúť jeden týždeň upratať a žiť v hnoji s Eiffelovou vežou zo špinavých pohárov a plesnivých misiek v dreze. A to sa treba naučiť. Lebo ak ti raz prischne menovka triedneho/kancelárskeho prasaťa, je nad ľudské sily sa jej zbaviť.

3. Neznášaš svoju prácu

Veľmi málo ľudí sa dnes živí prácou, ktorá ich naozaj baví. A veľmi veľa z tých, ktorí sa živia prácou, ktorá ich nebaví, si myslí, že nemá na výber. Lenže nech už to znie ako akékoľvek obohrané klišé – ty máš vždy na výber. Hlavne, keď si mladý, bez záväzkov a na tvojom príjme nelipne ďalších päť hladných krkov.

Lebo hovoriť slobodnej mamičke na materskej, ktorá bez jednej výplaty skončí bez decka aj bez domova, že má život len vo svojich rukách a môže mať prácu, akú len chce, nie je práve taktné. Ale ty? Teba v tej práci naozaj nikto nedrží. Ale uznávam, že nadávať na malý plat je jednoduchšie, ako vynaložiť tú trápnu trochu energie, napísať dobrý životopis a hľadať o dušu spasenú.

4. Odmietaš komunikovať

Aby sme si to vyjasnili hneď v úvode – trojhodinové frflanie na skorumpovanú vládu, nefunkčné vlaky a príšerne dlhé rady na cudzineckej polícii… to sa neráta ako komunikácia. Určite nie vtedy, ak sa ťa to priamo netýka a ak s tým v blízkej budúcnosti neplánuješ niečo robiť. Komunikovať znamená rozprávať sa. O tom, čo cítiš, prečo to cítiš a prečo si lenivý s tým pocitom niečo robiť.

Uzavrieť sa do vákuovej bubliny plnej výhradne vlastného šomrania a samoty ešte nikdy nikomu neprospelo a už vôbec mu to nepomohlo obrátiť svoj život k lepšiemu.

Samozrejme, že každý občas potrebuje zdravú chvíľku svätého pokoja od všetkého a od všetkých, ale ak sa táto chvíľka pomaly ale isto preťahuje do rokov, tak niečo niekde nefunguje. A treba to opraviť skôr, ako ľudia stratia chuť snažiť sa ti vôbec pomôcť.

5. Všetko ťa vytáča alebo otravuje

Tých pár známych, ktorí s tebou ešte stále majú trpezlivosť, vedia, že ťa nie je ťažké vytočiť. Stačí dvadsať minút televízneho spravodajstva a si červený ako rajčiak, hlava tesne pred výbuchom. Cena nafty stúpla o tri centy za liter. „Idioti. O pár rokov bude auto pre bežného človeka len záhradnou dekoráciou, lebo si nebude môcť dovoliť natankovať,“ otrávene konštatuješ, aj napriek tomu, že nemáš vodičák.

Európska únia vydala nariadenie o GDPR. „Bože, tí, čo to riadia, s nami ale poriadne zametajú. Za chvíľu budeme musieť ešte aj silnejšie ranné prdy ohlasovať nejakému zapredanému štátnemu inštitútu!“ Netušíš, čo je GDPR. A vlastne ťa to ani nijako neovplyvňuje, ale znie to ako kravina a ideálna príležitosť na zopár vhodne použitých vulgarizmov.

Takže v skratke – vytáča ťa úplne všetko. Úplne všetko okrem seba samého. Vytáčajú ťa východniari v Bratislave, znečistený Dunaj, hlúpa reklama na Telekom… ale to, že celá tvoja existencia je v tomto momente len veľmi chabou výhovorkou pre normálne fungujúceho človeka, to ťa nevytáča.

To, že celá tvoja schránka je len zhlukom množstva zlozvykov a problémov, ktoré netrpezlivo čakajú na to, kedy sa ich chopíš, to ťa nevytáča. To, že v očiach všetkých známych už vyzeráš len ako bezcieľne sa potulujúce egoistické hovädo bez budúcnosti, to ťa nevytáča. Takže ešte raz – vytáča ťa všetko. Len nie to, čo by reálne malo.

6. Máš veľa zlozvykov

Ako sme už naznačili vyššie, keď ťa ako človeka veľmi zovšeobecníme, si len obrovským zhlukom zlozvykov a problémov. Nikto nie je dokonalý, každý má svoje muchy a každý občas nezaklapne záchodovú dosku, vytlačí zubnú pastu zo začiatku tuby alebo si obhryzie všetky nechty. Ale čo je veľa, to je moc.

A robiť všetky hore spomínané veci a ako bonus nesplachovať, nechávať špinavé ponožky po celom byte, špárať sa v nose, utierať to do periny, ohovárať, ponižovať ostatných, prdieť na verejnosti a obaliť to do dekoratívneho baliaceho papiera so štítkom: „Som sám sebou…“ To nie si sám sebou, môj drahý. To si len hovädo.

7. Žiješ v minulosti alebo v budúcnosti

Máš pekné spomienky a aj malú nádej, že nebudeš navždy žiť takto, ale zároveň tie pekné zajtrajšky rozhodne nepripisuješ vlastnému pričineniu. Možno vyhráš milión alebo ťa objaví dávno stratený strýko, nejaký arabský šejk. Alebo ti mama konečne prezradí, že je vlastne ukrutne bohatá, len ťa chcela vychovať v chudobe, aby si si vážil veci.

Možno si ťa na ulici nájde šéf nejakej prosperujúcej zahraničnej firmy a ponúkne ti svoj post generálneho riaditeľa, lebo mu budeš sympatický a ohúri ho ten asymetrický horčicový fľak, čo máš zaschnutý na líci. Je tu istá šanca, že si konečne nájdeš frajerku, s ktorou precestujete svet…

Ale sám sa o nič z toho usilovať nebudeš. Chce to príliš veľa chute do života, motivácie, odhodlania a riziko, že sa to napokon aj tak skončí fiaskom, je až príliš hrozivé. A koniec koncov – veď čo ti teraz chýba, že? Máš každé dva týždne skriňu plnú čistého oblečenia, lebo sa nad tebou mamka zľutuje a príde ti oprať? Máš.

Máš tri jedlá denne, jedno z toho poctivé a teplé? Máš. Je to vifonka? Je, ale veď to sa počíta. A tak radšej investuješ do krádeže nového auta v GTA-čku, ako do toho, čo bude. Je to predsa výhodnejšie…

8. Si závislý na mobile

Ono je doba moderných technológií, v ktorej bez facebookového a instagramového účtu a najnovšieho smartfónu nevieš už ani spláchnuť záchod. Takže všetci sme tak trochu závislí. Ale ty to posúvaš naozaj do extrémov.

Ráno – mobil, v práci – mobil, na rodinnom obede, kam ťa matka dotiahla len vražedným pohľadom a prísľubom, že ti pošle desať eur – mobil. A na rozdiel od ostatných, ktorí sú non-stop prilepení k mobilu práve kvôli ľuďom, ktorých v ňom majú „schovaných“, teba vôbec netrápia.

Ty si si tam totiž vytvoril svoju malú galaxiu, v ktorej ťa nikto do ničoho netlačí, nikto od teba nič neočakáva a nemusíš robiť nič, čo nechceš. A keď ťa už aj tento druh nič nerobenia omrzí, jednoducho sa len odhlásiš a pôjdeš nakŕmiť kozy na svoju virtuálnu farmu. Veď pobyt v prírode ozdravuje.

9. Odkladáš, čo sa dá

Fráza „od pondelka“ prípadne jej iné podoby ako napríklad „od prvého v mesiaci“ či „od nového roka“ sa stali tvojím životným mottom. A teda, keď sa už napokon naozaj odhodláš, že by si vo svojom živote nabral druhý dych, radšej to odložíš na neskôr.

Život predsa nemá nohy Usaiana Bolta, dokonca ani bicykel… nemôže ti utiecť. A dátumov v kalendári je predsa dosť, nie je nutné hnať sa do niečoho po hlave hneď teraz. Čo sa má stať, to sa stane. Len sa to stane o tri roky neskôr. Je tam toho…