Veľa vecí nemôžeš urobiť z množstva rôznych dôvodov. Nemôžeš si upratať izbu, lebo by ti mohli odpadnúť ruky. Nemôžeš skočiť bungee jumping, lebo by si sa pravdepodobne pokakal od strachu. Ale tieto veci? Tie veci nemôžeš urobiť, lebo je to pre väčšinu z nás jednoducho fyzicky nemožné, a to už znie ako celkom pádna výhovorka.
1. Oblízať si lakeť
Stavíme sa, že sa práve naťahuješ jazykom k svojmu lakťu, a pokiaľ patríš k prevažnej väčšine ľudskej populácie, tak nie si veľmi úspešný. Oblízať si vlastný lakeť je náročné, no nie úplne nemožné. Ľudia s krátkymi rukami, abnormálne dlhým jazykom či, ideálne, obomi predispozíciami majú skvelú príležitosť tak učiniť.
Ak sa im to podarí, väčšinou majú pocit, že vyhrali v športke, a rozhodnú sa to okamžite zavesiť na nos Guinnessovej knihe rekordov. Tá od potenciálnych rekordmanov dostane denne zhruba päť listov či telefonátov, a to len čo sa lízania lakťov týka. Vážne.
2. Zdvihnúť jedno obočie
Väčšina z nás prirodzene nevie zdvihnúť len jedno obočie. No ak si zarytým milovníkom sarkazmu a zdvíhanie jedného obočia by perfektne zapadlo do celkovej schémy tvojich tvárových prejavov, nezúfaj. Dá sa to naučiť.
Pohyb obočia, ako aj všetky ostatné pohyby v našom tele, majú na svedomí svaly a s malou pomocou a tréningom pred zrkadlom sa aj svaly v tejto oblasti zvládnu niečomu priučiť. Najprv si obočie, ktoré zdvihnúť nechceš, pridržiavaj rukou. Postupom času to vzdá a ostane dole aj samé.
3. Znieť normálne počas nadychovania
Svetom už pomerne dlho koluje správa, že počas nadychovania nemožno rozprávať, no nie je to celkom tak. Rozprávanie ako také je možné, o čosi problematickejšie je neznieť pri tom ako masový vrah z béčkového hororu. Ľudské hlasivky totiž fungujú na princípe flauty a zvuky, ktoré vydávajú, majú priamy súvis s tým, ako okolo nich prúdi vzduch.
Pri nádychu ide vzduch jedným smerom, pri výdychu zase opačným, a preto je viac než pochopiteľné, že pri oboch týchto činnostiach budeme znieť diametrálne odlišne. Nabudúce teda ušetri na párty za hélium a radšej všetkým nakecaj, nech rozprávajú zároveň s nádychom.
4. Ohnúť malíček bez pohybu prstenníka
Šľachy v jednotlivých prstoch sú od seba navzájom nezávislé, no to by nebola matka príroda, keby neučinila jednu výnimku. Tou je prstenník, ktorý je napojený ako na malíček, tak aj na prostredník.
Vďaka tomu bráni dvom veciam – po prvé, nemožno ohnúť malíček bez toho, aby sa ohol aj prstenník, a po druhé, možno takto prstenník na chvíľu paralyzovať. Stačí, aby si položil ruku na stôl dlaňou dole a zohol prostredník. Uvidíš, že ostatné prsty to nijako neovplyvnilo a môžeš nimi pokojne hýbať, no prstenník sa ani nehne.
5. Dotknúť sa jazykom svojho nosa
Niežeby si mal bežne potrebu lízať si šušne, ale ak by si to chcel predsa len skúsiť, pravdepodobne zlyháš. Schopnosť oblízať si konček nosa, ktorá sa inak nazýva aj Gorlinov znak, má totiž len zhruba desať percent ľudskej populácie a viac ako polovica z nich za to vďačí svojmu dedičnému ochoreniu, nazývanému Ehlers-Danlosov syndróm.
Gorlinov znak si tiež neradno zameniť s Gorlinovým syndrómom – dedičné autozomálne ochorenie, inak zvané leopardí syndróm, ktoré nemá s touto drobnou anomáliou nič spoločné.
6. Hýbať ušami
Pohyb uší nie je u ostatných cicavcov, napríklad mačiek, ničím nezvyčajným, o to atypickejšie je vidieť to robiť človeka. Podrobnejšie túto záležitosť skúmal vedec J. H. Bair, ktorý vo svojom experimente zistil, že hoci len dva z dvanástich testovaných subjektov vedeli hýbať ušami hneď na začiatku, aj tie zvyšné sa to napokon naučili.
7. Kýchať s otvorenými očami
Kýchanie je reakciou na rôzne dráždivé podnety v nosných dutinách a od prachu až po peľ nimi môže byť absolútne čokoľvek. Ako to funguje, vieš – už si určite niekedy kýchal. No prečo je problematické (alebo skôr nemožné) spraviť to s otvorenými očami (otvorenými bez toho, aby si si ich držal roztvorené, ale to hádam robiť nebudeš)?
Počas kýchnutia centrum, ktoré má tento reflex na starosti, vyšle motorické impulzy do svalov v rôznych oblastiach ľudského tela. Brucho, hruď, krk a v neposlednom rade aj tvár, vrátane očných viečok. Deje sa to automaticky a nedá sa to kontrolovať.
8. Poštekliť sám seba
Pokiaľ nemáš masochistické sklony, tak sa asi veľmi často sám nešteklíš. Stačí, že to robí tvoja polovička a nadmerne si tvoj idiotský výraz a rehotanie odušu užíva, ale o tom potom. Pointou je, že aj keby si to skúšal, nebude to fungovať.
Šteklenie, a teda aj naša nekontrolovateľná reakcia, totiž spočíva v prekvapení. A jediný, kto je schopný svoj mozog takto sám prekvapiť, je pacient trpiaci schizofréniou.
9. Ohnúť palec do opačnej strany
Ohnúť palec do opačnej strany, ako je bežné, zvládnu len jedinci s hypermobilným kĺbom, respektíve s distálnou hyperextensivitou. Po anglicky sa tomuto stavu hovorí Hitchhiker’s Thumb, teda stopárov palec. Majiteľov takéhoto pružného palca ohýbanie nijako nebolí, a už vôbec ním neriskujú žiadne vážnejšie zranenie. Len to vyzerá trochu… divne.
V poslednej dobe sa touto anomáliou nezaoberali žiadne vedecké štúdie, posledná sa datuje do roku 2012. Tá zistila, že z 310 testovaných ľudí malo flexibilný palec až vyše šestnásť percent mužov a pätnásť percent žien.
Bonus: Prasknúť vajce palcom a ukazovákom
Nie nadarmo príroda vybrala pre vajce tvar, aký má. Vďaka nemu totiž nepraskne, keď ho človek tlačí palcom a ukazovákom zvrchu aj zospodu. Tlak vyvíjaný na vajce sa rovnomerne rozprestrie po jeho povrchu a vydrží teda o čosi viac.
