Kedy si naposledy použil telefónnu búdku? Kedy si naposledy videl funkčnú telefónnu búdku v ulici slovenského mesta? Verejne dostupné telefóny kedysi patrili ku koloritu každého mesta na Slovensku aj vo svete. Ich postupnému a neodvratnému úpadku sme väčšinou ani nevenovali pozornosť. Telefónne búdky sa však zo slovenských ulíc vytratili.
Slovensko sa ich zbavilo rýchlo
Likvidácia verejných telefónov je jedna z mála oblastí, v ktorej sa slovenským mestám podarilo prekonať svetové metropoly. Väčšina telefónnych automatov bola vyradená v priebehu rokov 2013 – 2016 a najvýznamnejší prevádzkovateľ Telekom svoju poslednú búdku zlikvidoval v roku 2018.
Ťažko povedať, či existujú iné spoločnosti, ktoré by sa v tomto stratovom biznise pohybovali dodnes. Najväčšia šanca nájsť dnes verejný telefón je v inštitúciách, akými sú nemocnice, väznice či utečenecké tábory, a ani tam človek nemá istotu, že uspeje.
Postupný úpadok
Verejné telefóny na Slovensku mali svoje najlepšie obdobie v 90. rokoch, keď sa ich v uliciach nachádzalo až 16-tisíc. S rozvojom mobilných telefónov ich počet klesal – v roku 2011 ich Slovak Telekom prevádzkoval 3262 a v roku 2015 už len 166. Prudký úbytok búdok súvisí aj s tým, že v roku 2012 Telekomunikačný úrad Slovak Telekomu zrušil povinnosť prevádzkovať verejné telefónne automaty tak, aby by boli dostupné pre každého obyvateľa.
Aj v „zlých rokoch“ sa najlepšie držali telefónne búdky pri vlakových a autobusových staniciach a v nemocniciach. Dôkazom úpadku je napríklad fakt, že v roku 2013 telefón pri košickej autobusovej stanici zarobil mesačne len 5 €. Išlo o najpoužívanejšie zariadenie v meste, ale jeho biedny „zisk“ ani zďaleka nepokrýval prevádzkové náklady. Aj tu ide hlavne o peniaze a nikomu sa nechce zaoberať sa dlhodobo nerentabilným biznisom.
Po odstránení telefónov mnoho firiem uvažovalo o tom, že by búdky boli prerobené na informačné centrá s pripojením na internet. Ak sa niektoré z týchto projektov aj dostali do stavu realizácie, veľký úspech nedosiahli a tieto zariadenia väčšinou rýchlo zmizli. Zrejme tu rolu opäť zohrali vysoké prevádzkové náklady.
Jedným z často spomínaných dôvodov, prečo sú verejné telefóny rušené, boli vysoké náklady na údržbu. Reč je predovšetkým o opravách búdok a samotných telefónov, ktoré sa stávali častým terčom vandalizmu. Zdá sa, že tento problém tu bol prítomný celé desaťročia.
Ako to bolo?
Za prvú verejnú telefónnu búdku na svete sa považuje tá, ktorá bola uvedená do prevádzky v Berlíne 12. januára 1881. Zákazník si na jej použitie musel zakúpiť lístok podobný tomu na autobus. Krátko nato sa objavili prístroje na mince, ktoré značne uľahčili obsluhu.
Na územie Rakúsko-Uhorska verejné telefóny začali prichádzať na začiatku 20. storočia. Pri vzniku Československa sa v novom štáte nachádzalo 10 telefónnych automatov, v roku 1937 ich bolo 623, z toho 578 v českých krajinách a 45 na Slovensku.
„Doma sme nemali pevnú linku, takže keď som chcel zavolať mojej vtedajšej frajerke, musel som vybehnúť z činžiaku asi 5 minút peši do mesta. Tam bola telefónna búdka a za pár korún som vybavil všetko potrebné,“ opísal pamätník pre časopis Život, ako to chodilo v 70. – 80. rokoch 20. storočia.
V priebehu desaťročí sa objavilo mnoho rôznych spôsobov, ako mohol telefonujúci zaplatiť. Okrem priamej platby mincami to bola napríklad platba kreditkou alebo veľmi rozšírená platba predplatenou telefónnou kartou. Telefónne karty sa na Slovensku začali používať v roku 1993 a vďaka rozmanitým obrázkom, ktoré ich zdobili, sa stali atraktívnym zberateľským artiklom v zahraničí a aj u nás.
Britská legenda
Azda najznámejším druhom telefónnej búdky sú tie štýlové červené kabínky, ktoré sa pre Britániu stali jednou z kultúrnych ikon. V roku 1924 ich vytvoril sir Giles Gilbert Scott na základe zadania súťaže mesta Londýn. Prvý typ sa volal K1 a s rokmi pribudli ďalšie modely. Napríklad K4 sekundovala ako poštová schránka a automat na známky.
Červené búdky sa rozšírili do mnohých kútov Britského impéria a ešte aj dnes ich okrem Britských ostrovov môžeme nájsť aj na Malte, na Bermudách alebo na Gibraltare. Rovnako ako inde vo svete, aj britské červené búdky sa postupne vytrácajú.
Briti však nie sú ochotní vzdať sa niečoho, čo považujú prakticky za národný symbol. Ľudia bojujú za to, aby búdky v uliciach zostali, a existuje dokonca aj program „adopcie“ búdky. Z mnohých vyradených kabínok sú odstránené telefóny, avšak zostávajú na mieste a nachádzajú nové využitie – slúžia trebárs ako susedské knižnice, nabíjačky pre telefóny, wi-fi spoty alebo stanice s defibrilátormi.
Austrália ich potrebuje
Austrália je jednou z krajín, ktoré aj napriek svojej vysokej životnej úrovni disponujú pomerne zlými telekomunikačnými službami. Odpoveď, prečo je to tak, sa skrýva v geografii. Prvým problémom je, že Austrália sa nachádza akosi „odruky“ a podmorské káble sú na jej územie vedené veľkou odbočkou. To sa negatívne podpisuje hlavne na rýchlosti internetu.
Druhým problémom je rozloha a nízka hustota zaľudnenia. Austrália má obrovskú rozlohu, avšak len zlomok jej povrchu je trvalo osídlený. Mestá sa nachádzajú takmer len na pobreží a sú od seba vzdialené stovky či tisíce kilometrov. V takomto prostredí sa ťažko buduje kvalitné pokrytie mobilným signálom a ďalšie telekomunikačné služby.
Mnoho Austrálčanov v odľahlých oblastiach je preto dodnes odkázaných na staré a spoľahlivé telefónne búdky. Dokonca ešte v roku 2021 Austrália disponovala až 15-tisícmi verejných telefónov. Búdky sú nevyhnutnosťou pre niektorých ľudí, avšak aj napriek tomu neprinášajú zisk. Čo teraz?
Pre prevádzkovateľa Telstra bolo zbieranie mincí z prístrojov nákladnejšie, ako keby ich prevádzku nechala bezplatnú, a preto sú všetky vnútroštátne telefonáty zdarma. Ide teda o verejnú službu, kde sa neprihliada na ekonomickú stránku veci. Telstra v blízkej dobe neplánuje telefónne automaty odstraňovať, a táto služba preto zostane dostupná pre tých, čo ju naozaj potrebujú.
Alternatíva pre 21. storočie
Estónsko je drobná krajina, o ktorej toho ľudia veľa nevedia. Zároveň ale ide o jedného z lídrov digitalizácie verejnej služby. Už niekoľko rokov môžu Estónci väčšinu komunikácie s úradmi vybaviť jednoducho cez internet a samozrejmosťou sú pre nich aj on-line voľby.
Nie je preto prekvapením, že krajina je kolískou mnohých technológií, ktoré sú používané po celom svete – z nich úplne najznámejšou je nepochybne Skype. Výbornú ilustráciu toho, ako by mohla vyzerať telefónna búdka 21. storočia, predviedli Estónci na letisku v Talinne.
V roku 2011 tam bola nainštalovaná „skypovacia búdka“, ktorá návštevníkom letiska umožňovala plnohodnotne využívať služby Skype bez ich vlastného notebooku či smartfónu. Napriek tomu, že išlo o kvalitne spracovaný koncept, sa zdá, že sa inde veľmi neujal, a masívne rozšírenie smartfónov s mobilným internetom definitívne poslalo telefónne búdky aj ich modernejšie alternatívy do histórie.
