Vzťahy sú veľmi častou a obľúbenou témou, pretože na dennom poriadku tešia či trápia snáď každého z nás. Aj keď si to možno nechceme priznať, vzťahy nás dosť ovplyvňujú a niektoré situácie nie je vôbec jednoduché znášať.
Obrátili sme sa preto na odborníčku v tejto oblasti, a to konkrétne na vzťahovú poradkyňu Michalu Koniarovú, ktorá je členkou Medzinárodnej asociácie profesionálnych vzťahových koučov. Michala ti bude prostredníctvom našej stránky pravidelne prinášať vzťahové témy, ktoré ženy riešia v každodenných životoch, ale aj problémy, s ktorými sa často hanbia zdôveriť svojmu okoliu. Dnešný článok sa bližšie pozrie na niekoľko toxických kompromisov, ktoré tolerujeme vo vzťahoch.
Michala Koniarová
Vzťahová poradkyňa
Michala je členkou Medzinárodnej asociácie profesionálnych vzťahových koučov a držiteľkou certifikátu Relationship Coach Certificate. Založila ženskú komunitu More Amore a vydala knihu venovanú ženám a vzťahom s názvom „Láska je polievka a ja som vidlička“. Prednostne sa venuje vzťahovému poradenstvu určenému ženám, sem-tam však pracuje aj s mužmi.
EMEFKA uvádza trhák tejto sezóny – Päťdesiat odtieňov toxických kompromisov. Kto nečítal knihu alebo nevidel film Päťdesiat odtieňov sivej, musel o tomto hollywoodskom hite minimálne počuť. V podstate klišé – romantický príbeh o nevyrovnanej láske mladej študentky Anastasie s milionárom Christianom.
Úspech tohto inak stereotypného príbehu stojí iba na tom, že tento nevyrovnaný vzťah je vlastne „sado-maso, bič a laso“. Nič proti sadomasochistickým vzťahom, ak sa ho dobrovoľne zúčastňujú dvaja, pre ktorých je to ich spoločná túžba. Čo chcem ale s pomocou tohto notoricky známeho príbehu demonštrovať, je niečo iné.
Vzťah Christiana a Anastasie je pomerne extrémnym príkladom vzťahu, v ktorom žena túži po niečom, čo jej partner nechce a ani nevie dať.
A vymkne sa jej to z rúk natoľko, že kvôli tomuto chlapovi je ochotná svoje potreby radikálne vytesňovať, zatiaľ čo tie jeho napĺňa ukážkovo. A po celý ten čas verí, že on sa napokon zmení. A zatiaľ čo sa diváčky v kine striedavo zadúšajú popcornom a romanticko-vzrušujúcimi návalmi (niektoré dokonca Anastasii tajne závidia!), na plátne sa v podstate odohráva story, v akej by žiadna zdravá, sebavedomá žena nikdy nemala hrať hlavnú rolu.
Zvedavosť verzus posadnutosť
Áno, Anastasia môže byť svojím spôsobom zvedavá a priťahovaná tým, čo sa vlastne skrýva za tými dverami jeho 13. komnaty, fakt je ale ten, že kým jej motív je zvedavosť a pokušenie to skúsiť, u neho je to posadnutosť. Jeho posadnutosť, nie jej. A v podstate jediný dôvod, prečo Anastasia prekračuje svoj tieň a všetky svoje hranice a štandardy správania, je, že chce od Christiana aj niečo viac.
V tom filme je doslova scéna, kde jej Christian hneď v úvode povie, že s ňou nikdy nebude spať v posteli, nebude s ňou chodiť na rande a nebude s ňou mať normálny romantický vzťah.
A keď sa ho Anastasia úplne logicky opýta, že čo teda z toho bude mať ona, on odpovedá „MŇA!“, čo je snáď najnarcistickejšia odpoveď, aká na túto otázku existuje. Vlastne jej povedal, že on na jednej strane nesplní ani jednu z jej potrieb, ale zato bude požadovať splnenie všetkých jeho. A milá Anastasia si povedala, že to dá.
Tento príbeh sa odohráva v mnohých vzťahoch
Na striebornom plátne je ten príbeh lákavý a magnetický, veď hej, predstava, že moje hranice drví vzdelaný, charizmatický multimilionár s dokonalým telom, krásnou tvárou, ktorý ma po práci vyzdvihne helikoptérou a predstaví mi zakázanú rozkoš, o akej sa mi ani nesnívalo, je vzrušujúca, no nie? Ok, je to len film, je to show, je to preexponované, nereálne…
Ale skutočne? Nie, baby, nie je to až také sci-fi. Tento príbeh sa odohráva dnes a denne všade na svete. Akurát kulisy a herci sú iní, helikoptéra môže byť aj ojazdené BMW a nevšedné posteľné chúťky a chlapove fóbie z intimity a emócií nie sú jedinou formou obsesií a pravidiel, ktorými muži definujú vzťahy.
Ženy až príliš často robia toxické, nebezpečné kompromisy, aj keď sú v hre ich najhlbšie potreby a túžby, len preto, že chcú získať srdce muža.
Prečo pristupujeme na toxické kompromisy v zásadných otázkach vzťahu?
Krátka odpoveď – lebo nemáme zdravo ukotvené sebavedomie, sebahodnotu a sebaúctu. A to v nás generuje strach pred samotou a opustením a prináša so sebou tieto neželané efekty:
• Dlhodobé potláčanie vlastných túžob a potrieb, ktoré vyústi v našu frustráciu.
• Tendencia brať každú poznámku a kritiku ako útok.
• Žiarlivosť a pocit neistoty, či dosť dobre spĺňam partnerovu predstavu.
• Neschopnosť byť autentická, sama sebou, snažiaca sa naplniť hlavne partnerove predstavy.
• Prehnaná potreba validácie vlastnej hodnoty zo strany partnera.
• Ignorovanie výstražných signálov zo strachu, že ostanem sama (radšej toxický ako žiadny vzťah).
• Ľutovanie sa, citové vydieranie a vzbudzovanie pocitu viny u partnera.
Viera v to, že sa zmení
Keď budeš najbližšie premýšľať o tom, že on sa jedného dňa zmení a všetky problémy zmiznú, je dobré si najprv uvedomiť, aké náročné je zmeniť niečo na sebe samej a úprimne si zhodnotiť, aké sú tvoje šance, že zmeníš jeho. Netvrdím, že ľudia na sebe nemôžu zapracovať a zmeniť sa.
Každá zmena vychádza z vnútornej motivácie a rozhodnutia človeka samotného, nie z motivácie jeho partnera.
Čo teda musí byť splnené, aby sa partner zmenil?
Jeho vlastné uvedomenie
Na začiatku akejkoľvek zmeny stojí moment uvedomenia si problému a sebareflexia. Kým o probléme nevie, nepripúšťa si ho, ťažko ho odstráni.
Motivácia
Ak si aj uvedomí, že má problém, ale ešte vždy budú prevažovať benefity komfortnej zóny nad benefitom zmeny, tak k tej zmene nedôjde. Bez jeho vlastnej vnútornej motivácie sa meniť nezačne. Môžeš tú zmenu od neho chcieť ty, deti, mama, najlepší kamoš, kým ju nechce ON, ľady sa nepohnú.
Vytrvalosť & dôvera v proces
Ak má predošlé body splnené, ešte stále je to málo. Kľúčový X faktor rozhodujúci o tom, či sa zmena udeje, alebo nie, sa volá vytrvalosť. V kritických momentoch, keď prichádza prvá frustrácia z únavy a žiadnych viditeľných výsledkov, musí dokázať dôverovať ceste, ktorú si pre zmenu vybral, a vytrvať.
Prekreslenie komfortnej zóny
Keď vytrvá a bude dostatočne dlho vychádzať z komfortnej zóny, vedome sa správať inak, nie reflexívne, nie pudovo a starým zaužívaným spôsobom, nakoniec sa stane to, že hranice komfortnej zóny sa prekreslia. A to, čo bolo dlhý čas nepríjemné a neprirodzené, sa stane novou normou, novým zvykom a novým životným štýlom. A v tomto kroku je zmena skutočne funkčná, nebolí, ale naopak, stáva sa súčasťou jeho nového ja.
Tak vidíš, zmeny neprichádzajú rýchlo ani jednoducho, preto nestav nikdy na to, že ten druhý sa zmení, ale začni radšej pekne od seba. To je totiž to jediné, čo máš v živote pod kontrolou. Možno, keď sa zmeníš ty, konečne vznikne motivácia na zmenu aj u neho, alebo po zmene na tvojej strane už o tú jeho zmenu vlastne ani stáť nebudeš.
Držím palce a posielam všetkým veľa odvahy!
Vaša Michala
