Vychádzajúc z predchádzajúcich výskumov sa vedci z Georgia State University pokúšali preveriť hypotézu, ktorá by viedla k vzniku výnimočne pokojných a priateľských škrečkov. Genetikom sa namiesto toho podarilo dosiahnuť presný opak, čím sa im podarilo zopakovať klišé známe z mnohých sci-fi hororov.
Manipulácia s génmi
Výskumníci predpokladali, že pokiaľ prinesú na svet sýrske škrečky, ktorým by v mozgu chýbal receptor Avpr1a, zvieratá budú omnoho priateľskejšie a pokojnejšie ako ich prirodzení príbuzní. Zjednodušene povedané, takouto úpravou by škrečky prišli o systém, ktorý tlmí ich priateľskosť a spoluprácu a boli by teda za všetkých okolností na 100 % prítulné, roztomilé a kamošské.
Vedcom sa skutočne podarilo vytvoriť škrečky s nefunkčným Avpr1as, následné pozorovania ich správania však ukázalo, že výsledok je presne opačný, ako sa očakávalo.
Krvilační mutanti
V jasnom rozpore s predpokladom vedcov škrečky preukazovali zvýšenú aktivitu v oblasti značkovania teritória. Škrečky toto robili len v prípade, že boli vystavené pachovej stope druhého zvieraťa rovnakého pohlavia. Upravené škrečky boli asi dvojnásobne aktívnejšie ako tie normálne.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneVýraznejšie sa prejavovala aj priama vzájomná agresia medzi jednotlivými škrečkami. Pokiaľ sa dostali do kontaktu so zvieraťom rovnakého pohlavia, s vysokou pravdepodobnosťou a takmer okamžite sa do neho pustili. Tieto útoky sa prejavovali naháňaním sa, hryzením a snahou pritlačiť súpera k zemi.
Vedci aj tu zaznamenali asi dvojnásobný nárast aktivity oproti obyčajným škrečkom. Agresie sa dopúšťali samci a samice, samice dokonca útočili ešte o niečo skôr ako samci.
Výskum teda opäť potvrdil, že biologické východiská správania predstavujú veľmi komplikovaný a nie veľmi prehľadný systém, ktorý treba vnímať vždy ako celok. Dôležitú rolu zohrávajú aj rozdiely medzi druhmi – napríklad myši bez Avpr1a neprejavujú vyššiu agresivitu oproti myšiam obyčajným.
