Pred deťmi si človek musí dávať enormný pozor na jazyk. Stačí totiž jedno pošmyknutie a bum – obľúbené slovo krpca, ktorého skoro od zeme nevidno, je zrazu veľmi dehonestujúce pomenovanie rozmnožovacieho ústrojenstva. A to nechceš.
Týmto rodičom z Twitteru sa to však akosi nepodarilo ustriehnuť, a ako to dopadlo? Nuž, takto. Na sociálnej sieti sa podelili o úsmevné historky, ktoré z nich síce rodičov roka určite nerobia, ale nebudeme si klamať. Môže sa to stať každému. Poďme sa na ne teda vrhnúť.
1. Malý sa začal paprčiť, pretože som mu chlebík nakrájala „opačne“. Totálne vyšťavená som sa mu otočila chrbtom a zamrmlala si popod nos: „Bože, som tak sk*rvene vyčerpaná.“ A malý na to: „Ja som tiež sk*rvene vyčerpaný, maminka. Ja tiež.“
2. Nikdy som si nevšimla, že v aute nadávam jedna radosť a tým dupľom, keď sa predo mňa niekto strčí bez smerovky, až pokiaľ sa mi to nestalo naposledy s 3-ročným malým v aute. Dupla som na brzdu, že sme skoro preleteli čelným, a z krpca vypadlo: „Posr*ný bastard!“
3. Syn cupital medzi regálmi v potravinách, pospevoval si niečo ako „kam sa nám schovalo mliečko“ a celkovo bol strašne rozkošný. Pristavila sa pri ňom staršia pani a hovorí mu: „No nie si ty ale zlatý chlapček?“ Nato sa jej syn zadíval hlboko do očí a predniesol: „No to teda k*rva som.“
4. Dve najmladšie dcéry si v kuse nosili jedlo do obývačky, všetko okydali, všade boli omrvinky a už som toho mala plné zuby. Ani neviem ako, zrazu zo mňa vyletelo: „To si nemôžete to sk*rvené jedlo zjesť v kuchyni?!“ Staršia na mňa pozerala ako obarená, zatiaľ čo mladšia odpovedala: „Fajn. Ideme si to sk*rvené jedlo teda zjesť do kuchyne!“
5. Robila som, čo som mohla. Vypadol mi z ruky sklenený pohár, roztrieštil sa na zemi a ja som zakričala: „Do papuče!“ Bola som hrdá na to, ako som to pekne zachránila, až dokiaľ ma dcéra neopravila: „Maminka, to nie je do papuče. Hovorí sa do p*če.“
6. Nikdy nezabudnem na deň, keď 3-ročná dcéra povedala mojej svokre: „Mamina o tebe hovorí, že si totálne j*bnutá.“
7. Minulý rok som sa na niečo sťažovala sestre, už ani neviem na čo, a hovorím: „Dop*če, taká som nasr*tá!“ Decká boli vo vedľajšej miestnosti a zrazu len počujem, ako 4-ročný syn hovorí svojej 2-ročnej sestre: „Teraz sa musíme pekne hrať, lebo maminka povedala dop*če, a to nie je dobré.“
8. Šoférovanie v špičke si vyžaduje nadávanie, ale keďže som mala malého v aute, snažila som sa krotiť. Niekto išiel ako blb, tak som si len zhlboka povzdychla, načo si malý stiahol okienko, vyklonil sa von a z plných pľúc zajačal: „Uhni mame z cesty, ty kretén!“
9. Menila som malej plienku a v pozadí mi išla nejaká politická debata. „Banda ch*jov,“ zašepkala som si sama pre seba. „Banda ch*jov,“ zopakovala malá kostrbato. Viem, že som sa nemala smiať, ale smiala som sa. Asi na týždeň sa z toho stalo jej obľúbené slovné spojenie a hovorila ho všade, kam sme išli.
10. Môj syn mi raz povedal: „Doma si fajn, ale v aute hovoríš často slovo k*kot.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
11. „Dement,“ zamrmlala som po telefonáte s mojím mužom, keď ma po ceste z práce stihol vytočiť do nepríčetnosti. Prešlo pár minút, muž sa objavil vo dverách a naša malá, ktorá ho každý deň chodí s objatím privítať, už z izby kričí: „Ahoj, dement!“
12. Malá sa kúpala vo vani aj s hračkami do vody. Jedna z nich jej ťukla do nohy a ona ju okríkla slovami: „Odpáľ, ty posr*tý tuleň!“
13. Na výlete autom sa synovi nedarilo obuť si naspäť topánky. „Ale do psej matere!“ zakričal. To má určite od mojej mamy. Nikto iný to u nás nepoužíva.
14. Musela som so sebou na mamografiu zobrať 3-ročného syna. Lekár ma vyšetroval za závesom, keď sa zrazu spoza neho ozval tichučký hlások: „Ujo doktor, chytáte mame kozy?“
15. Pár rokov dozadu som prekročil rýchlosť akurát, keď som prechádzal okolo merajúcich policajtov. Blikačky, odstavujú ma na krajnici a ja si pod nos zašomrem: „K*rva.“ Stiahol som okienko a ešte som sa ani nestihol nadýchnuť, že im niečo poviem, zo zadných sedačiek sa ozval môj syn: „K*rva! K*rva! K*rva!“
16. 5-ročná dcéra jednej mojej príbuznej: „Neviem sa sústrediť, keď mi p*čuješ rovno do ucha!“
17. Mal som známu, hlboko veriacu, a jej malý ani za ten svet nechcel začať rozprávať. Skúšali všetko. Od mama a tato cez jedlo až po hračky, nič. Nula bodov. Až sme raz spolu boli na akomsi jarmoku, všade kopec ľudí a náhodný okoloidúci, čo sa predieral davom, povedal rovno pri nás: „Dop*če.“ Hádajte, čo bolo prvé slovo jej syna? A druhé, tretie, štvrté, piate…?
18. Raz som nazvala nášho psa retardom. Ľúbim ho najviac na svete, ale nebudem vám klamať, miestami je to naozaj retard. A presne vtedy sa toho chopila moja 3-ročná autistická dcérka, ktorá ešte nikdy nepovedala ani slovo, a skonštatovala: „Havo, ty retard.“ Stala sa z toho jediná veta, ktorú hovorila. Každý deň som sa musela ospravedlňovať učiteľkám v škôlke.
19. Malého prijali do nemocnice kvôli problémom s dýchacími cestami. Vošli sme do ordinácie, sestrička mu povedala, aby vyskočil na posteľ, a on s prehľadom, akoby sa nechumelilo, odvrkol: „Tak to si vyhoď z hlavy, trubka.“ Chcel som umrieť.
20. Môj v tom čase 8-ročný syn v obchode: „Ten č*rák sa pred nás predbehol, však, mami?“
