Zlých a nepodarených filmov máme, pravdaže, obrovské množstvo. V niektorých prípadoch záleží čisto na subjektívnom vkuse toho ktorého diváka či kritika. Skrátka to, čo sa páči jednému, nemusí sa páčiť druhému, a tak je to v poriadku. Potom tu ale máme snímky, ktoré sú tak nejako objektívne zlé, technicky nezvládnuté a celkovo mizerné. Faktom ale je, že aj medzi odpadovými filmami môžeme nájsť skutočné poklady. Neveríš? V tom prípade ti predstavujeme kráľa všetkých zlých filmov, a síce The Room.
Táto nevydarená dráma od Tommyho Wiseaua je totiž kritikmi a divákmi označovaná ako pravdepodobne najhorší film, ktorý kedy vznikol. To ale nie je všetko! The Room sa totiž stal nesmrteľným kultom a najmä v Spojených štátoch má tisíce fanúšikov. Kritici ho dokonca označili za „Občana Kanea zlých filmov“. Niečo viac o tomto podivuhodnom projekte si povieme práve v tomto článku.
Absurdný príbeh
Ako sme už povedali, režisérom The Room je Tommy Wiseau. Ten sa neuspokojil len s režisérskou stoličkou, ale rovno si film napísal, produkoval a zahral si v ňom hlavnú úlohu úspešného bankára Johnnyho. Je zasnúbený s mladou Lisou (Juliette Davis), lenže tá si radšej nabrnkne Johnnyho najlepšieho kamaráta Marka (Greg Sestero).
V príbehu sa ďalej motá ešte niekoľko bizarných postavičiek, ako napríklad Denny (Philip Haldiman), ktorého Johnny berie ako vlastného syna, či Claudette (Carolyn Minnott), Lisina matka. Plus ešte niekoľko ďalších postáv, ktoré sa náhodne zjavujú a následne miznú bez toho, aby to bolo vysvetlené.
Je jasné, že The Room chce byť niečo ako silná a emotívna vzťahová dráma, avšak kvôli Wiseauovým režisérskym (ne)schopnostiam vznikla skôr nezámerná absurdná komédia plná nonsensových dialógov, šialených posteľných scén a prepálených hereckých výkonov. Tommy Wiseau síce po premiére tvrdil, že bolo jeho zámerom natočiť čiernu komédiu a že film je taký mizerný zámerne, ale Greg Sestero to vyvrátil s tým, že pôvodne mal Tommy v úmysle naozaj natočiť vážne mienenú drámu.
Legendárne hlášky a nezmyselné scény
Nech je, ako chce, výsledok naozaj stojí za to. Pokiaľ si The Room nevidel, len ťažko sa ti bude dať ten chaos nejako adekvátne popísať. Mnohé hlášky z Wiseauovho diela sú už zaslúženým kultom (opakované „Oh, hi, Mark!“, „Oh, hi, Denny!“, „You tearing me apart, Lisa!“ či „I did not hit her! It‘s not true! It‘s bullsh*t! I did not hit her! I did nooooot! Oh, hi, Mark!“ či „Hi, doggie!“), Wiseauov creepy smiech a nulová schopnosť hrať vyvolávajú salvy smiechu a niektoré scény sa svojou dadaistickosťou navždy zapísali do análov kinematografie.
Tak napríklad dialóg Lisy a jej matky, ktorá jej medzi rečou oznámi, že má rakovinu prsníka. Lisa to však okomentuje len znudeným: „Na to sa lieči plno ľudí, určite budeš v poriadku.“ Netreba snáď dodávať, že po celý zvyšok filmu už o tejto diagnóze nikto nehovorí a pre príbeh má nulovú hodnotu.
V ďalšej scéne sa zase dozvieme, že Denny má problémy s drogami a dlhuje peniaze nejakému grázlovi. A čo z tejto scény vyplynie? No… nič. Ďalej tu máme hranie amerického futbalu v smokingoch, nekonečné otváranie a zatváranie dverí, zarámované obrázky lyžičiek (???) či ohavnú hudbu počas nekonečných a trápnych posteľných scén. Ale práve preto je to neskutočná zábava. Pre lepší obrázok ti odporúčame pustiť si zostrih tých najlepších scén na YouTube (viď. nižšie).
Bláznivé nakrúcanie
The Room je skrátka šialený kúsok, ktorý sa ale rovnako šialene nakrúcal. Tommy Wiseau pôvodne príbeh spracoval v podobe divadelnej hry a následne 500-stranovej knihy. Keďže ho s ňou poslali do hája všetky vydavateľstvá, rozhodol sa natočiť túto „strhujúcu story“ ako film. Nie je ale tak celkom jasné, kde na nakrúcanie vzal peniaze.
Niektorí členovia štábu si dokonca mysleli, že The Room je akási sofistikovaná práčka ilegálnych peňazí. Sám Wiseau sa o tom odmietal baviť, ale napokon novinárom prezradil, že na produkciu zarobil na dovoze kožených búnd z Južnej Kórey. Faktom ale je, že v čase nakrúcania filmu už bol relatívne bohatý, keďže predtým podnikal a mal aj niekoľko pozemkov.
Wiseau bol ako režisér hotový diletant a jeho excentrické maniere boli zaťažkávacou skúškou pre štáb a ostatných hercov. Jeho nevhodné zásahy navyše zbytočne navýšili rozpočet. Zbytočne sa stavali kulisy tam, kde sa mohlo bez problémov nakrúcať v exteriéroch, scény sa nakrúcali zbytočne viackrát a nakupoval sa materiál, ktorý sa napokon ani nepoužil, resp. ho nebolo treba.
Tieto eskapády niektorí herci nevydržali a projekt ešte pred dokončením opustili. Čo je zrejme jeden z dôvodov, prečo sa niektoré postavy zjavujú a miznú bez udania dôvodu. Tommy bol navyše totálne mizerný aj ako herec. Nedokázal si zapamätať svoje repliky, neustále sa díval do kamery a aj napriek vysvetleniam nechápal, čo robí zle.
The Room vo veľkom pomáhal nakrúcať Sandy Schklair. Ten sa neskôr vyjadril, že za to, že film vôbec vznikol, môžeme poďakovať hlavne jemu. Ak by na to bol Wiseau sám, tak by sme The Room zrejme nikdy nevideli. Čo by predsa len bola dosť veľká škoda.
Samotná premiéra tiež stála za to. Tommy Wiseau usporiadal slávnostnú akciu pre štáb a novinárov s červeným kobercom. Na miesto sa doviezol v limuzíne a očakával veľké veci. Diváci sa ale začali smiať už asi po prvých piatich minútach a neprestali až do konca. Na druhý deň vyšli v tlači totálne zdrvujúce recenzie.
Nesmrteľný kult
Lenže The Room nebol len obyčajný zlý film, nad ktorým sa časom zavrie voda diváckeho záujmu. Práve naopak. Tommy Wiseau nejakým spôsobom dokázal filmársku neschopnosť povýšiť prakticky na umelecké dielo (natočiť film, v ktorom je všetko zlé, skrátka musí byť umenie), ktoré dokázalo rezonovať, a z The Room sa stala kultová klasika. Hoci prvé tržby boli veľmi chabé, ľudia zvesti o The Room rozšírili ďalej medzi svojich kamarátov a nové premietania boli plné ďalších a ďalších zvedavcov.
Následnú lavínu už nebolo možné zastaviť. Dodnes sa The Room vo veľkom premieta po celom svete (najmä však v USA), často za účasti samotného Wiseaua a ostatných hercov. Ten si podľa všetkého z toho, že diváci sa na jeho filme smejú, nič nerobí. Poznamenal k tomu, že je rád, že jeho dielo vzbudzuje emócie.
Premietanie je okrem smiechu sprevádzané aj hlasnými citáciami najznámejších hlášok, prípadne hádzaním plastových lyžičiek na plátno (vždy, keď sa v zábere objaví fotka zarámovanej lyžičky) či pohadzovaním si loptou na americký futbal. The Room si našiel veľkú fanúšikovskú základňu aj medzi hollywoodskymi hercami. Otvorene sa k nemu hlásia napríklad Paul Rudd, Patton Oswalt, Seth Rogen, Kristen Bell či James Franco.
The Room inšpiroval mnohých ďalších tvorcov
Práve Franco na základe knižných memoárov Grega Sestera natočil úspešnú komédiu The Disaster Artist, v ktorej zobrazil všetky peripetie šialeného natáčania. Wiseaua si v nej zahral samotný Franco, jeho brat Dave zase stvárnil Grega Sestera. V ďalších úlohách sa objavili Ari Graynor, Alison Brie, Jacki Weaver, Josh Hitcherson, Zac Efron či Seth Rogen.
Malú cameo roličku má vo filme aj samotný Tommy Wiseau. Snímka si odniesla pozitívne recenzie a niekoľko ocenení. James Franco si za svoj výkon odniesol Zlatý glóbus a snímka získala aj nomináciu na Oscara za najlepší adaptovaný scenár.
The Room sa stal predmetom mnohých článkov, zasvätených analýz, na jeho motívy vznikla aj flashová videohra či dva muzikály. Nehovoriac už o množstve odkazov v iných seriáloch, stand-upoch či filmoch. Film skrátka naveky vstúpil do všeobecného povedomia, stal sa legendou a nesmrteľnou súčasťou popkultúry. Možno tak povedať, že Wiseauovi sa jeho sen splnil a on sa svojím filmom nezmazateľne zapísal do dejín kinematografie. Hoci ako tvorca najhoršieho filmu na svete.
