Prečo práve ja? Ak si si túto otázku tento týždeň nepoložil už minimálne desaťkrát, tak hádam ani raz, a to je ešte len streda. Človek má miestami pocit, že pobral smolu za celý národ, a keď sa dlho nič zlé nestane, už len čaká, kedy to príde. Ak si na tom rovnako, potom sa nepochybne nájdeš v tomto článku, ktorý sme si v spolupráci s naším šikovným ilustrátorom pre teba pripravili. Poďme sa naň vrhnúť.

1. Keď musíš dopĺňať kávovar

Rána bývajú kruté a jediné, čo ťa vykotúľa z postele, je vedomie, že v práci máte kávovar. Ten kávovar, ktorý ťa z duše nenávidí. Ten kávovar, ktorý sa pod chvíľou rozhodne sabotovať celú tvoju existenciu. Keď si robí kávu niekto iný, fičí, ako má, ale akonáhle sa k nemu priblížiš ty, už bliká načerveno a piští, že niečo potrebuje.

Najprv doliať vodu, potom vyprázdniť nádržku, odvápniť, rozobrať na súčiastky, prefúkať a pokropiť krvou pravého jednorožca. Nezabudni sa nakoniec pokloniť a odrecitovať modlitbu starovekých Inkov, aby dobre bolo. Pol hodiny v prdeli, ale to nevadí. Veď to kvantum papierov, čo ti sedí na stole, sa vybaví aj samo.

2. Keď si raz zabudneš kúpiť lístok

Šprintuješ, akoby ťa naháňalo stádo splašených bizónov, na brade zaschnutý zvyšok zubnej pasty, ledva si si nohavice natiahol, ale v zákrute už vidíš prichádzajúci autobus a všetko ostatné ide bokom. Lístok? Nemáš, ale keď si sadneš, pošleš SMS-ku. Ha. Prd makový.

Každý. Jeden. Deň. Cestou do práce, cestou z práce, či prší, sneží alebo tanky padajú, každý poondiaty deň máš lístok a každý poondiaty deň je to každému fuk. Ale dnes? „Kontrola cestovných lístkov.“

Odporúčame prečítať:

Vyliata voda zamrzla pred dopadom na zem a z oblohy padali mŕtve vtáky. Tak vyzerala najstudenšia zima v histórii meraní na Slovensku

• História
• Slovensko

3. Keď si na skúške na vodičák zabudneš dať pás

Kto kedy robil autoškolu, vie – pás je tvoj úhlavný nepriateľ. Vedľa teba sedí znudený inštruktor, ktorý by už najradšej bol doma, zozadu ti na krk dýcha policajt, čo veľmi očividne striehne aj na tú najmenšiu chybu, a tebe tak sťahuje polky, že by si medzi nimi mohol ohýbať oceľové pláty. „To zvládneš,“ hovoríš si a snažíš sa z hlavy vytesniť skutočnosť, že sa potíš ako prasa a ruky sa ti svojvoľne kĺžu po volante.

Spojka, zaradíš jednotku, pomaly púšťaš, pridávaš plyn… poď, bude z teba Schumacher. Už sa vidíš na Formule 1, ako s prehľadom režeš všetky zákruty, keď tu zrazu: „Vystúpte si, prosím.“ Nechápeš, čo si urobil, a potom ti to docvakne. Ten bezpečnostný pás tam asi nie je na ozdobu.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane