Hovorí sa, že za peniaze si človek šťastie nekúpi. Priatelia, rodina a zdravie je to, čo by ťa malo skutočne robiť šťastným. Mal by si byť vďačný za každú prácu a nie vyberať si na základe platu. Ale je to naozaj tak? Vedci sa rozhodli posvietiť si na tento problém.
Existuje mnoho štúdií, ktoré sa zaoberajú vzťahom medzi šťastím a finančným príjmom. V tomto článku sa pozrieme na nedávnu štúdiu o vzťahu medzi peniazmi a šťastím, ktorá bola realizovaná na 1,7 miliónoch ľudí zo 164 krajín.
Vo voľnom čase sa často pozeráme na dokonalé životy celebrít, ktoré môžu mať všetko na čo si pomyslia. Porovnávame sa s nimi a želáme si, aby sme mali aspoň z polovice taký plat ako oni. Luxusné autá, domy a kabelky sú lákavé aj napriek tomu, že to sú iba materiálne veci. Každá takáto drobnosť nás vie urobiť šťastnejšími. Aká je teda suma, ku ktorej vedci došli?
Výsledok
Vedci potvrdili teóriu, že akonáhle si vieš dovoliť veci nad tvoje základné potreby – strava, ubytovanie a všetky každodenné výdavky, stúpa nielen šťastie, ale aj psychická pohoda. Za pomoci porovnaní emócií, celkovej životnej spokojnosti a duševnej rovnováhy v rôznych platových triedach sa im podarilo vyčísliť bod, kedy by sme sa mali cítiť lepšie.
Táto suma je takmer pre každého iba snom. Ide o 60 000 až 95 000 dolárov ročne, čo je približne 49 600 až 79 000 eur za rok. Mesačne by teda človek musel zarábať 4000 až 6500 eur. Výskum sa sústredil na jednotlivcov, a teda pri väčších rodinách by táto suma stúpla viac než dvojnásobne. Treba uznať, že pre jednotlivca je táto suma na Slovenku len veľmi ťažko dosiahnuteľná.
Okrem tejto informácie prišli aj na to, že v rôznych častiach sveta sa táto suma mení. V západnej Európe a Škandinávii je to približne 41 000 eur, zatiaľ čo v severnej Afrike a na Strednom východe približne 91 000 eur. Štandardy na bývanie, stravu a jedlo sú v každej krajine iné a ak by bol výskum urobený do väčších detailov a skúmaný vo viacerých krajinách, rozdiely by boli ešte určite väčšie. Suma konkrétnych regiónov sa líši aj od celkového štandardu krajiny a teda čím bohatšia je krajina, tým väčšie požiadavky majú jej obyvatelia na svoje platy.
Pri takomto výsledku je potrebné si uvedomiť, že nejde o sumu, ktorá nám stačí na bežné vyžitie, alebo pri ktorej by sme boli spokojní. Ide o príjem, pri ktorom by sme nemali mať problém dopriať sebe alebo svojim blízkym, čo chceme. Akonáhle sme niečím obmedzovaní, naša hladina šťastia klesá a nervozita pribúda.
