Stráženie detí je solídny spôsob, ako si privyrobiť, no rozhodne nie taký jednoduchý, ako si mnohí myslia. Koniec koncov, ide o deti. A s nimi len málokedy ide všetko podľa plánu. Dôkazom toho sú aj tieto príhody ľudí z Twitteru, ktorí majú z opatrovania skutočne pestré zážitky. Poďme si niektoré z nich prečítať.
1. Z času na čas som strážila deti veľmi milému páru Francúzov, ktorí mi vždy v kuchyni nechali fľašu dobrého vínka, aby som sa nenudila, keď krpci zaspia. Super vec. Len škoda, že som mala 15.
2. Chcela som napísať, že som stratila detskú vysielačku, ale mobil mi slovo „detskú“ opravil na „decko“, a keď som sa to snažila vymazať, omylom som správu poslala. „Stratila som decko.“ Presne to, čo chceš napísať ľuďom, ktorí ti platia za to, že ho strážiš. Ešte v živote mi nevolali naspäť tak rýchlo.
3. Malé dievčatko, ktoré mám momentálne na starosti, sa má pýtalo, či mám frajera. Hovorím, že nie. Už nie. „Dobre. Frajeri sú aj tak len strata času,“ povedala. Potom sa otočila na svojho brata a s vážnym výrazom tváre mu hovorí: „Nerob si nádeje. Aj ty budeš len strata času.“
4. Prvýkrát som si privyrábal strážením detí, keď som mal asi 14. Ten hajzlík sa mi schoval do skrinky pod kuchynským drezom s kilovým balením feta syru, ktorý ukradol z chladničky, a ja som ho hodinu a pol nevedel nájsť. Len tak mimochodom, dnes je z neho chirurg.
5. Prvý raz som opatrovala deti manželskému páru, ktorý býval v pomerne odľahlej oblasti. Ušli im kravy, takže som musela vymyslieť, ako ich nahnať naspäť a pri tom všetkom udržať pri živote štyroch malých chlapcov. Vtedy som zistila, že táto brigáda asi nie je pre mňa.
6. Mala som 13 a strážila som 3-ročného krpca, keď sa mi zrazu pohli črevá. Niektoré veci skrátka neodložíš. Nemala som veľký záujem o živé publikum, tak som ho nechala za dverami, no stále som sa s ním rozprávala. Zrazu stíchol. Tlačila som ako o život, za tri minúty dokončila celý biznis, vybehla von a zistila, že za ten čas stihol ujsť k susedom.
7. Chlapček, ktorého opatrujem, sa ma opýtal, kde sa berú deti. „Na stromoch,“ vypadlo zo mňa v totálnej panike, takže teraz chodíme od stromu k stromu a hľadáme zrelé bábätko, aby mohol mať bračeka.
8. Bola som na záchode a pri vychádzaní mi ostala kľučka v ruke. Dvere sa ani nehli. Dve hodiny som diktovala malému, čo mi má prestrčiť popod dvere, aby som sa dostala von, ale nula bodov. Musela som počkať, kým sa vrátia jeho rodičia. Našťastie to zobrali s humorom.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
