Medzi nami sú ľudia, ktorí sú totálni salámisti a absolútne nič ich nevytočí z miery. A potom sú tu takí ľudia, ktorí sa nedokážu len tak uvoľniť a miestami sa sami svojím zbytočným premýšľaním nad rôznymi vecami stresujú.

Je to rozhodne známe mnohým introvertom, no tento neduh postihuje aj tie spoločenskejšie tvory, extrovertov. Ak máš tendenciu príliš rozmýšľať nad zbytočnosťami, určite sa nájdeš v niektorých z týchto situácií.

• Keď si ideš objednať jedlo a celý čas, kým sa ťa obsluha opýta, čo si dáš, si dookola v hlave opakuješ svoju objednávku.

• Mnohokrát, keď si mal odpovedať v triede, tak si bol ticho. Nie preto, lebo si nič nevedel, ale preto, lebo si stresoval.

• Akonáhle sa na teba niekto pozerá pri akejkoľvek činnosti, absolútne ti to nejde.

• Vždy ti napadnú tie najlepšie argumenty až po tom, ako si sa s niekým hádal. Následne si ich v hlave prehrávaš ďalších šesť hodín.

• Raz si spravil nejakú divnú vec, na ktorú už všetci dávno zabudli, no ty si na ňu spomenieš zakaždým, keď sa snažíš zaspať.

• Vždy, keď máš s niekým smalltalk, tak počas celého rozhovoru tak veľmi rozmýšľaš, ako sa nestrápniť, že na jeho konci netušíš, o čom ste sa rozprávali.

• Alebo keď sa s niekým zoznamuješ, tak sa tak veľmi sústredíš na to, aby si si zapamätal meno, že ho vzápätí zabudneš.

• Keď si v obchode nič nekúpiš a odchádzaš odtiaľ s divným pocitom, akoby si niečo ukradol.

• U každého z nás sa toto všetko spustilo na základnej škole, keď nás učitelia vyvolávali, aby sme čítali, a my sme si vypočítali, ktorú časť textu budeme čítať a predčítavali sme si ju, aby sme sa nestrápnili.

• Niekedy sa tak veľmi sústredíš na to, aby si s človekom udržiaval očný kontakt, že ho prestaneš počúvať.

• Akonáhle ťa čaká nejaký rozhovor, prehrávaš si ho celý v hlave, akoby sa dalo ísť podľa scenára, ktorý si si sám vymyslel.

• Keď máš vybrať na overenie, že nie si robot, obrázky iba s priechodom pre chodcov a ty rozmýšľaš, či sa ráta aj ten malý kúsoček v rohu toho druhého štvorčeka.

• Mnohokrát robíš sám sebe zle tým, že si vytvoríš vlastné scenáre v hlave, ktoré sú občas negatívne a občas pozitívne, no na kilometre vzdialené od reality.

• Keď sa máš s niekým stretnúť na nejakom mieste, tak stresuješ nad tým, či tam už bude, a ak si ho ešte nikdy nevidel, tak nad tým, či ho spoznáš a nesadneš si náhodou k stolu k niekomu inému. Stačí už len to, že tam toho človeka musíš hľadať. A on tam nemusí byť.

• Povieš nejakú blbosť, na ktorej sa všetci zasmiali a vzápätí na ňu zabudli, ale ty nad ňou rozmýšľaš ďalšie tri hodiny.

• Keď je niekto v obchode pri regáli s vecou, ktorú chceš ty, tak ideš k nejakej inej a tváriš sa, že si to tam obzeráš, kým dotyčný neodíde.

• Mnohokrát máš pocit, že je na teba niekto nahnevaný iba preto, lebo nedáva v chate smajlíky.

• Keď obaja píšete, tak zmažeš to, čo si písal, a následne ten druhý prestane písať tiež.

• Ideš na párty, kde poznáš iba dvoch kamošov a trikrát sa pred odchodom rozhodneš, že nejdeš, lebo si predstavuješ dramatické scenáre, že ťa jeden z nich opustí a budeš tam stáť v rohu sám.