Zber bio odpadu v niektorých miestach Slovenska perfektne funguje, no výsledok je nulový, pretože odpad končí v mikroplastoch, bez ďalšieho využitia na skládkach či poliach.
Prichádzajú negatívne ohlasy o vysokých nákladov či zápachu a vytekaní obsahu z odvetrávaných nádob. Vyplýva to z analýzy úspešnosti spracovania kuchynského biologického odpadu (KBO), ktorú si dal vypracovať Zväz odpadového priemyslu (ZOP). Len 11 opýtaných obcí uviedlo, že KBO vnímajú pozitívne, 23 obcí a miest uviedlo, že zber znižuje množstvo zmesového komunálneho odpadu.
Zväz ďalej uvádza, že zber KBO je veľmi nákladný a úspešnosť vytriedenia sa pohybovala okolo 12 percent, čo predstavuje 11 kg na obyvateľa. „Podľa analýzy je priemerná cena za jednu tonu vyzbieraného a spracovaného KBO až na úrovni 342 eur. Oslovené obce uviedli cenové rozpätie od 36 až do 1 338 eur za tonu. Len pre porovnanie, priemerná cena za zber a spracovanie jednej tony zmesového komunálneho odpadu je v súčasnosti na úrovni 65 – 75 eur za tonu,“ uviedol ZOP. Vysoké náklady môžu byť dôsledkom nedostatočnej frekvencie zberu KBO, nie sú schopní zabezpečiť frekvenciu podľa stanovených pravidiel Ministerstva životného prostredia.
V praxi ešte horšie dopadla metodika ministerstva na používanie nádob a kompostovateľných vreciek. Problém vidia obce aj s ďalším využitím KBO, niektoré nevedia uviesť, kam odpad putuje, pretože zber vykonáva externá spoločnosť.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne„Slovensko, zaviedlo novú povinnosť bez podrobnejšieho zmapovania kapacít na spracovanie kuchynského biologického odpadu. Namiesto riešenia dostupnej vzdialenosti jeho spracovania, riešilo menej podstatné otázky, ako napr. veľkosť a typizácia zberných nádob. Na túto skutočnosť upozornil Zväz odpadového priemyslu vo svojej Deklarácii,“ pripomenul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
Ďalej uviedol, že zber KBO je sám o sebe otázny aj z pohľadu dopadov na životné prostredie. Najsilnejší argument používaný pri rýchlom presadzovaní tejto legislatívnej úpravy, teda využitie výslednej zložky spracovania KBO v podobe digestátu alebo kompostu na vrátenie živín do pôdy, ostáva taktiež veľkým otáznikom.
Podľa Chovanca envirorezort nepochopil odkaz, ktorý mu „odpadári“ už roky posielajú. Zavádzanie nových spôsobov nakladania s odpadom do praxe musí ísť ruka v ruke s budovaním spracovateľských kapacít. Na ich vybudovanie treba dostatočný časový priestor, ale aj podporu zo strany štátu. Inak novo požadované spôsoby nakladania s odpadmi nenájdu rozumné uplatnenie. „Pýtame sa, či ministerstvo disponuje štatistikou, koľko je dostupných a certifikovaných zariadení na zhodnotenie KBO v jednotlivých regiónoch a či postačujú. Má ministerstvo k dispozícii analýzu, koľko z vyzbieraného kuchynského odpadu sa premenilo na certifikované hnojivo a koľko skončilo na skládke?“ pýta sa na záver Chovanec.
