Svoj čin vnímala ako pomstu celému svetu, ktorý jej podľa jej slov ubližoval. Nijako sa netajila svojím odporom k ľudstvu a k svojmu zločinu sa hrdo hlásila. Ľutovala len, že obetí nebolo viac. Masová vrahyňa Olga Hepnarová sa stala poslednou popravenou ženou v Československu. Ostalo po nej osem mŕtvych.

Inteligentná, ale problémová

Narodila sa 30. júna 1951 do relatívne dobre situovanej rodiny bankového úradníka Antonína Hepnara a zubárky Anny Hepnarovej. Mala sestru Evu. V detstve s ňou neboli žiadne ťažkosti, ale s príchodom puberty sa u nej začali prejavovať príznaky psychických problémov.

Zhoršil sa jej prospech v škole a ťažko komunikovala s druhými ľuďmi. Ideálne podmienky nemala ani doma. Jej matka k nej bola chladná, rovnako tak jej otec. Ona sama neskôr tvrdila, že ju rodičia niekedy bezdôvodne trestali.

Keď bola v siedmej triede, pokúsila sa o samovraždu liekmi na spanie. Jej pokus úspešný nebol, čo jej matka zhodnotila nasledovne: „Na samovraždu treba mať odhodlanie a vôľu, dievčatko. A ty nemáš ani jedno.“ Tento výrok zrejme dokonale ilustruje atmosféru, aká u Hepnarovcov vládla.

V roku 1970 sa pokúsila podpáliť rodinnú usadlosť v obci Zábrodí, v ktorej sa nachádzala jej sestra a dvaja nájomníci. Hepnarová však v tom čase nebola z útoku podozrievaná.

Vo svojom nešťastnom živote ale predsa len našla útočisko v podobe kníh. Stala sa vášnivou čitateľkou a táto záľuba jej vydržala po celý život. Čítala prakticky všetko, od poézie a prózy až po náročné filozofické eseje.