Každý z nás má na konte jednu, dve… dvadsať stupídnych investícií, ktoré sme si vážne, ale že vážne mohli odpustiť. Také, ktoré mali presne nulový úžitok, a aj napriek tomu sme sa do nich rozhodli vraziť peniaze. Pekné príklady uviedli napríklad títo ľudia z Redditu, ktorí sa so svetom podelili o svoje najhlúpejšie kúpy, a my veríme, že sa v niektorých z nich nájdeš aj ty.

1. Doživotné predplatné na MegaVideo. O týždeň neskôr stránku zrušili, pretože porušovala autorské práva.

2. Kľúčenky. Dodnes si za to trieskam hlavu o stenu. Bol som na výlete pri Niagarských vodopádoch, mal som len 50 dolárov a chcel som si kúpiť nejaké pekné suveníry. Tak som si kúpil kľúčenky, konkrétne šesť kusov z jedného a toho istého druhu. Stálo to 50 eur, všetko, čo som ako nezamestnaný študent mal. A ja som to minul na kľúčenky!!! Kto vôbec v dnešnej dobe nosí kľúčenky?!

3. Dupačky pre moju nemeckú dogu. Netuším, čo ma k tomu viedlo, ale zdá sa, že sa jej celkom páčia.

4. Lístky na vlak v Nemecku. Bol som v krajine len na pol roka a stále som si hovoril: „Načo mi bude električenka, o chvíľu aj tak odchádzam.“ Nakoniec som precestoval viac ako 1 000 eur.

5. Donáška. Raz som zaplatil za dovoz 15 eur, len aby mi chlapík doniesol zmrzlinu. Neľutujem.

6. Vzácna kniha. Pred pár rokmi som daroval antikvariátu pomerne vzácnu knihu, pretože som mal doma dve. O niekoľko týždňov som sa tam vrátil, narazil na tú istú knihu a vyvalil za ňu slušné peniaze v domnienke, že takú proste potrebujem mať. Skoro ma porazilo, keď som doma našiel tú druhú.

7. Kaktus, ktorý svieti. Je to kaktus. A svieti. A je to strašne super.

8. Knihy o znakovej reči. Kúpil som si niekoľko kníh o znakovej reči, pretože som sa snažil skamarátiť s hluchým spolužiakom. Čo-to sa na mňa nalepilo, no potom som zistil, že spolužiak je úchyl, čo mi nonstop pozerá na prsty na nohách. Tak som ich zahodil.

9. Virtuálne oblečenie. Dala som asi stovku za oblečenie pre môjho virtuálneho avatara v stupídnej hre, ktorú som o pár týždňov aj tak prestala hrať. Radšej som to mohla investovať lepšie, napríklad… čo ja viem… do skutočného oblečenia?!

10. Bábika bez tváre. Chcela som ňou strašiť ľudí. Nakoniec som z nej bola vystrašená len ja.

11. Náučné knihy. Chcel som sa rozvíjať, tak som si kúpil knihy o tom, ako sa naučiť rôzne veci. Ako sa naučiť štrikovať, kresliť, maľovať, ako písať poéziu či začať s kaligrafiou. Myslíte si, že som sa niečo z toho aj reálne naučil?!

12. Obedy pre kolegov. Bola som v práci nová a snažila som sa zapáčiť kolegom, tak som im každý deň kupovala obed v Starbuckse. Dostala som sa do debetu a oni si teraz myslia, že s*riem peniaze.

13. Pero. Mal som osem rokov a otec ma aj so sestrami viezol domov. Zastavili sme sa v motoreste, on nám dal každému 100-eurovú bankovku a povedal nám, nech si kúpime, čo len chceme. Tak som si kúpil pero za 80 eur. Otec nebol nadšený.

14. Darček pre ex frajerku. Rozišla sa so mnou sčista-jasna. Bol to môj prvý vzťah, neznášal som to veľmi dobre a chcel som ju získať naspäť. Tak som jej na narodeniny, ktoré boli o mesiac neskôr, kúpil drahý darček. Zobrala darček a vykašľala sa na mňa. Škoda peňazí.

15. Svetlo do akvárka pre rybičky. Stálo ma štyri stovky. Lenže ja idiot som ho nevedel namontovať, a preto teraz leží hodené v skrini ako pamiatka na moju hlúposť.

16. Portrét potkana. Mojej frajerke umieral potkan, tak som ju chcel potešiť a zaplatil som umelcovi, aby jej ho nakreslil. Kým to dokončil, potkan umrel, frajerka sa so mnou rozišla a už nebolo cesty späť. Zaplatil som mu 90 eur a oprávnene – portrét je nádherný, fakt sa mu podaril. Tak mám teraz na poličke portrét mŕtveho potkana mojej ex frajerky.

17. Gitara s dvomi krkmi. Neviem hrať na gitaru. Mal som 17, z brigád a sviatkov sa mi podarilo našetriť dve tisícky a všetky tie peniaze som vyvalil na hudobný nástroj, ktorý teraz hore na povale chytá prach.

18. Dáždnik. Kúpila som si v „nonstopke“ dáždnik, lebo strašne pršalo. Ešte v ten deň sa mi zlomil.

19. Tenisky. Nebola to moja kúpa, kúpila ich mama. Ultra predražené tenisky, originál Air Jordany, ktoré mi dala na narodeniny. Nikdy som nehral basketbal, nikdy som vlastne nešportoval a už vôbec som nikdy nedal najavo, že by ma potešili takéto drahé tenisky. O týždeň neskôr som si ich zobral do tábora a jednu som stratil v blate.

20. Porcelánová socha dalmatínca. Mala som sedem rokov a pol roka som si šetrila z vreckového, kým som si ho konečne mohla dovoliť. Je ohavný. Taká tá gýčová záležitosť, ktorú ocenia ľudia 70+. Mama ho má dodnes doma a z času na čas sa na tom dobre pobavíme.

Zdroj: Redditu