Si vášnivý turista alebo by si sa ním chcel stať? Je to krásny koníček, ktorý so sebou prináša aj rôzne nástrahy, na ktoré by si si mal dať pozor. Veľa ľudí podceňuje maličkosti, ktoré v konečnom dôsledku vedia zachrániť život.
Preto sme sa zhovárali s Vladimírom Šedekom, ktorý je riaditeľom horskej záchrannej služby (HZS) vo Veľkej Fatre. Skúsenosti začal naberať od roku 1995, keď sa stal dobrovoľným členom HZS. Odvtedy sa snažil stať profesionálom, pretože bol jeho život spätý s prírodou a napĺňalo ho to.
Nám prezradil viacero zaujímavých vecí, ktoré by mal vedieť ako začiatočník, tak aj pokročilý turista. Ak chceš vedieť, ktorá aplikácia ti dokáže zachrániť život, či sú podľa neho Česi horší turisti alebo prečo sa Poliaci bijú na slovenských chatách, prečítaj si nasledujúci článok.
Nie je to bežné povolanie
„Pracujeme s tým, že nikdy nevieme, kedy a čo sa niekomu v horách stane. Sme akoby na nitkách a čakáme, musíme byť pripravení na všetko.“ V poslednom čase vykonali viacero kardiopulmonálnych resuscitácií (KPR), pri ktorých jednoducho nemôžeš zaváhať, ale musíš čo najrýchlejšie konať. Všetci musia byť kondične a technicky zruční.
Napríklad na Donovaloch, kde majú hlavné sídlo, slúžia štyria ľudia každý deň. Sú to dispečer, pohotovostný šofér, veliteľ zásahu a záchranár. „Každý z nich si vždy ráno skontroluje, či má k svojej práci všetko prichystané pre prípadný zásah. Keď sa vyhlási záchranná akcia, musia okamžite reagovať a vyraziť.“
Ak však nastane zložitejšia situácia, ako napríklad pád lavíny, musí tomu predchádzať krátky brífing do príletu vrtuľníka, kde sa stanoví postup záchrany. Pri lavíne je najpravdepodobnejšia doba prežitia 30 minút.
Mal by si vedieť poskytnúť prvú pomoc
Najväčším pomocníkom sú vždy tí, ktorí sa ocitnú so zranenou osobou. „Najlepším príkladom bude, ak sa vrátime k spomenutej lavíne. Boli štyria skialpinisti, ktorí pri zlyžovaní odtrhli lavínu. Dvoch zasypalo s tým, že ich zvyšní dvaja začali okamžite hľadať. Neboli však dobre vystrojení, nemali so sebou lavínový vyhľadávací prístroj.“ Preto ich nedokázali vyhľadať, čo sa v opačnom prípade podarí záchranárom do piatich minút.
Je dobré stiahnuť si aplikáciu horskej záchrannej služby, ktorá ti rovnako dokáže zachrániť život. Ak si ju nainštaluješ a stlačíš tlačidlo SOS, okamžite im vyšle signál o polohe, kde sa nachádzaš. Vo veľa prípadoch sa totiž stáva, že volajúci o pomoc netuší, kde presne je, čo sťažuje jeho nájdenie. O tom, kam sa chystáš, by si mal pre istotu povedať aj svojim známym, veď nikdy nevieš, čo sa ti môže prihodiť.
Ľudia sa učia na vlastných chybách
Podľa Vladimíra Šedeka by to však malo byť práve naopak. Ľudia by sa mali učiť na chybách druhých, aby si potom sami dali pozor. Či už turistika v letných, alebo v zimných mesiacoch, každá z nich má svoje špecifiká. „V lete si treba dať pozor najmä na búrky a dehydratáciu, zároveň aj v lete kvôli premenlivým teplotám môžeš zostať podchladený. V zime sa zase treba dobre obliecť, aby si nedostal omrzliny.“
Stáva sa, že aj dobre vystrojeným a vybaveným ľudom sa prihodí úraz. Rozdiel je v tom, že ich šanca na prežitie je omnoho vyššia ako u tých, ktorí nie sú.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane