Je možné cestovať v čase? Túto otázku si kládli (a stále kladú) vedci aj obyčajní ľudia. Zatiaľ sme sa s týmto konceptom mohli stretnúť výhradne v sci-fi románoch, filmoch či seriáloch. Iste, máme k dispozícii niekoľko tvrdení a bizarných teórií, že k cestovaniu v čase skutočne došlo, tie sú ale odborníkmi kategoricky odmietané ako výmysly.

Ako sa však na celú problematiku cestovania v čase pozerá veda? Pripúšťa (aspoň hypoteticky), že by niečo také mohlo byť možné? Odpoveď nie je taká jednoznačná. Bližšie si na ňu posvietime v tomto článku.

Cestovanie do budúcnosti

Možnosť, resp. nemožnosť cestovania do budúcnosti či minulosti zaujíma vedcov už veľmi dlho. Zdá sa, že sú optimistickejší hlavne v prvom prípade. Tejto problematiky sa dotkol aj slávny fyzik Albert Einstein pri predstavení svojej teórie relativity.

Uviedol, že keď sa akékoľvek teleso priblíži rýchlosti svetla, čas sa preň spomalí, čím by sa dalo povedať, že cestuje do budúcnosti. Rovnakého efektu sa dá dosiahnuť napríklad aj v blízkosti čiernej diery (teda v silnom gravitačnom poli).

K možnosti cestovania v čase sa vyjadril aj špičkový astrofyzik Stephen Hawking. Ten, zdá sa, súhlasil s Einsteinom a tvrdil, že cestovať v čase je možné, avšak len do budúcnosti. Hawking tvrdil, že pokiaľ by sa ľuďom podarilo postaviť vesmírnu loď, ktorá by sa dokázala priblížiť rýchlosti svetla, v tom prípade by deň na jej palube zodpovedal jednému roku na Zemi.

Týmto spôsobom by sme dokázali vo vesmíre prekonať obrovské vzdialenosti. Kvôli časovej dilatácii by z nášho pohľadu ubehlo niekoľko rokov, ale na Zemi by zatiaľ čas ubiehal „normálne“. Po našom návrate by tak na Zemi ubehli stovky miliónov rokov, možno aj viac.

Stephen Hawking sa vyjadril, že podobným spôsobom cestovania k iným planétam by sa ľudstvo mohlo zachrániť. Vedec predpovedal, že ak chceme ako druh prežiť, budeme nevyhnutne musieť kolonizovať iné planéty.

Červia diera ako skratka?

V prípade cestovania do budúcnosti sa ponúka ešte jeden spôsob, a síce hypotetický fyzikálny objekt nazývaný červia diera (známa aj pod názvom Einsteinov-Rosenov most). Prostredníctvom neho by bolo možné vytvorenie skratky cez priestor a čas. Týmto spôsobom by sa dali prekonať obrovské vzdialenosti (často vzdialené aj miliardy svetelných rokov), avšak aj iných bodov v čase.

Sám človek, ktorý by touto dierou prechádzal, by nemusel dosiahnuť rýchlosť svetla, ale zároveň by prechádzal z jedného bodu vesmíru do druhého omnoho rýchlejšie než svetlo.

Podľa vedcov podobné červie diery skutočne existujú. Nachádzajú sa napríklad v blízkosti obrovských neutrónových hviezd, ktoré prešli gravitačným kolapsom. Problém je, že cez tieto konkrétne diery nie je možné cestovať. Aby bolo možné do podobnej diery vyslať ľudskú posádku, museli by byť dva objekty spojené kvantovým previazaním. Vedci sa zhodujú, že podobný most medzi dvomi vzdialenými bodmi vesmíru by sa dal zostrojiť, lenže v súčasnosti to vôbec nie je možné a ani špičkoví vedci netušia, ako to vlastne urobiť.

Na druhej strane treba dodať, že sa objavili názory, že pokiaľ by sa to aj podarilo, cestovanie v červej diere by zrejme bolo oveľa pomalšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Cestovanie do minulosti

Čo sa týka cestovania do minulosti, v tomto je vedecký konsenzus oveľa skeptickejší. Spomínaný Stephen Hawking sa vyjadril, že hoci cestovanie do budúcnosti je za istých okolností možné, naspäť to v žiadnom prípade nejde. Prečo? Pretože by sa tým porušilo „základné pravidlo kauzality, teda príčiny a následku“. Napriek tomu by sme aj tu našli prípady vedcov, ktorí túto možnosť úplne neodmietajú. Cestovanie do minulosti je ale oveľa, oveľa komplikovanejšie.

Paradoxy

Vyvstáva pri ňom totiž celý rad paradoxov, ktoré zdanlivo nemajú riešenie. Tým najslávnejším je zrejme takzvaný paradox starého otca. Ten prvýkrát opísal spisovateľ René Barjavel v roku 1943. Paradox je popísaný na základe modelovej situácie, keď sa cestovateľ v čase vybral do minulosti a zabil svojho biologického starého otca predtým, než sa stretol s cestovateľovou starou mamou.

Tým spôsobil, že jeden z cestovateľových rodičov sa nikdy nenarodil. To by zároveň znamenalo, že sa nikdy nenarodil ani samotný cestovateľ. Keď sa ale nikdy nenarodil, nemohol cestovať späť v čase. Z toho teda vyplýva, že zmeniť minulosť nie je možné. Starý otec tak bude ďalej žiť, splodí cestovateľovho otca a následne aj samotného cestovateľa, ktorý neskôr vycestuje v čase. Bolí ťa z toho hlava?

Podobný paradox je klasickým príkladom logickej slučky. Okrem toho treba dodať, že paradoxov, ktoré vyplývajú z potenciálneho cestovania do minulosti, je celá kopa. Viaceré z nich sú naviazané jeden na druhý a vzájomne sa ovplyvňujú. Populárnou verziou paradoxu starého otca je napríklad aj Hitlerov paradox.

Ak by si mal možnosť vrátiť sa do minulosti a zabiť Adolfa Hitlera predtým, než sa stane kancelárom nacistického Nemecka a spôsobí holokaust, urobil by si to? Mnoho ľudí by na to určite odpovedalo jasným áno. Lenže tu opäť prichádza na scénu paradox.

Ak by sa cestovateľovi naozaj podarilo Hitlera zabiť, žiadny holokaust by sa nestal, tým pádom by neexistoval dôvod, aby cestovateľ do minulosti vôbec vycestoval. Okrem toho je pravdepodobné, že svet by sa bez Hitlera a jeho činov vyvíjal úplne inak, než poznáme z učebníc dejepisu.

Na základe toho všetkého sa teda zdá, že k porušeniu kauzality nemôže dôjsť. To znamená, že cestovanie do minulosti je nemožné. Ale ako sme napísali, aj tu existujú iné názory.

Riešenie paradoxu?

Fyzik Kip S. Thorn napríklad predostrel hypotézu, ktorá by paradox mohla riešiť. Podľa neho by cestovateľ do minulosti mohol vycestovať, ale s tým, že nemôže zmeniť jej chod. V tejto súvislosti stojí za pozornosť aj takzvaný Novikov princíp sebestačnosti.

Ten hovorí, že minulosť je daná a nedá sa zmeniť. Samotný cestovateľ teda nemôže urobiť nič, čím by vyvolal paradox (a to ani keby chcel). V prípade, ak by sa snažil svojho starého otca zabiť, prírodné zákony by „zariadili“, aby sa mu to nepodarilo.

Ďalším možným riešením je hypotéza multivesmíru (alebo multiverza). Tá hovorí, že môžu existovať viaceré vesmíry, ktoré jestvujú paralelne s tým naším. Ak by došlo k zmene minulosti, napríklad zabitím Hitlera, história by sa odvíjala iným spôsobom, odštiepená v inom vesmíre, než je ten náš (v ktorom Hitler existoval) a z ktorého Hitlerov vrah vycestoval.

Podľa niektorých fyzikov je hypoteticky možné, že každá kvantová udalosť s nenulovou pravdepodobnosťou sa deje všetkými rôznymi spôsobmi (a to aj bez toho, aby do nej zasiahol prípadný cestovateľ v čase) a paralelne sa rozvíja v rôznych verziách vesmírov. Je treba dodať, že všetko toto sú len hypotézy, pre ktoré vo vede (zatiaľ?) neexistujú dôkazy.

Cestovanie v čase v kultúre

Cestovaniu v čase sa s veľkým záujmom venujú nielen vedci, ale aj umelci. Motív cestovania do budúcnosti či minulosti využilo obrovské množstvo spisovateľov, filmárov či autorov komiksov alebo videohier. Za všetky môžeme spomenúť napríklad klasický román Stroj času od H. G. Wellsa z roku 1895, novelu Yankee z Connecticutu na dvore kráľa Artuša od Marka Twaina či prózy Isaaca Asimova, Arthura C. Clarka, Roberta A. Heinleina a mnohých iných.

Z filmov stojí za zmienku výborná komediálna sci-fi trilógia Návrat do budúcnosti od Roberta Zemeckisa, výborné sci-fi Dvanásť opíc od Terryho Gilliama, séria Terminátor, triler Donnie Darko od Richarda Kellyho, Interstellar od Christophera Nolana či klasická Planéta opíc Franklina J. Schaffnera. Filmov s motívom cestovania v čase je veľmi veľa a stále utešene pribúdajú ďalšie. Naposledy sme si v kinách mohli užiť napríklad sci-fi triler Tenet od Christophera Nolana.

Zo seriálov s týmto motívom pracovali tvorcovia Hviezdnej brány, Star Treku, Hrdinov či Červeného trpaslíka.