Počas klimatickej krízy je budovanie vegetačných striech v mestách kľúčové, keďže dokážu zadržiavať vodu a znižovať teplotu okolia, podpora zo strany štátu však chýba.
Na Slovensku je budovanie zelených striech dobrovoľné, neexistujú stanovené technické normy, ktoré by určovali ich kvalitatívne parametre. Preto dnes vznikajú iba z dobrej vôle jednotlivcov a developerských firiem. V tomto kontexte preto zásadne pomáhajú Štandardy pre navrhovanie, realizáciu a údržbu zelených striech, ktorú vypracovala Asociácia pre Zelené strechy a zelenú infraštruktúru. Informoval o tom v tlačovej správe predseda asociácie Zelená strecha Branislav Siklienka.
Jeden z najväčších problémov miest v boji s klimatickou krízou sú obrovské spevnené plochy. Tie akumulujú teplo, ktoré neskôr vyžarujú do prostredia, no nedokážu pohlcovať dažďovú vodu, ktorá končí v kanalizácii, pričom počas prívalových dažďov dokáže spôsobiť aj lokálne záplavy. „Proti týmto fenoménom však nie sme úplne bezmocní a je len na nás, aké prostredie vytvoríme v mestách pre naše deti. Jedným z nástrojov, ako s prejavmi klimatickej krízy bojovať, sú nepochybne zelené strechy,“ vyhlásil na konferencii Zelené strechy pre odolnejšie mestá predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru Branislav Siklienka.
Zelené strechy nepomáhajú iba pri zvládaní extrémnych výkyvov počasia, slúžia aj ako výrobný zdroj energie, pomáhajú biodiverzite a keďže pri ich výrobe sa používajú recyklované materiály, znižujú aj uhlíkovú stopu budov. „V strešných substrátoch je možné použiť aj stavebný odpad, ako je napríklad pálená tehla či škridla. Pre dobré zadržiavanie vody je dôležitá ich vsiakavosť a priepustnosť,“ vysvetlila zo spoločnosti Strešné substráty Dagmara Fábriová.
„Keď sme nechali termokamerou odmerať teplotu striech na našom projekte Blumental, bola o 17,6 až 24,4 °C nižšia než napríklad na vedľajšej streche vysokoškolského internátu. Zároveň, keď sa pozriete na Blumental z vtáčej perspektívy, nájdete zelený ostrov, ktorý pripomína Jakubovo námestie v Bratislave. Obkolesený je šedými plochami klasických striech susedných stavieb. Pritom zelené strechy sa nepočítajú do koeficientu zelene. Ich budovanie je tak prejavom našej snahy ponúknuť udržateľný projekt nielen jeho priamym užívateľom, ale napomôcť aj vytváraniu vhodnej mikroklímy v danej lokalite, z čoho ťažia i susedia ,“ priblížil Jakub Dobrý zo spoločnosti Corwin.
Dôležitejšia je vôľa štátu, ako aj bytových spoločenstiev do tohto cieľa investovať, čím by sa zásadne zlepšilo hospodárenie s vodou, znižovali sa emisie a zlepšil by sa teplotný komfort života v mestách. Ukončil diskusiu konzultant v oblasti klimatických zmien Ján Rapana.
