Život prináša radosti, ale aj starosti. Niekedy zažívame pocity spokojnosti a šťastia, inokedy sme bez nálady a chuti robiť niečo produktívne. Jednoducho potrebujeme nakopnúť. V tejto súvislosti sa môžeš stretnúť s osobným vyhorením a jeho protikladom, čiže motiváciou. Aby sme si rozšírili obzory a zároveň rozobrali spomenuté pojmy, oslovili sme kariérnu poradkyňu Janu Švarnú.
Ako by ste definovali osobné vyhorenie?
Je to stav fyzického a emocionálneho vyčerpania. Nastáva, keď v práci, v škole alebo v iných prostrediach človek zažíva dlhodobý a nekončiaci stres. Objavuje sa tiež, ak niekto pracuje na fyzicky alebo emocionálne náročnej pozícii.
Čo k nemu vedie?
Ohrození sú predovšetkým ľudia, ktorí musia podávať čo najlepšie výkony vo svojej práci a zvládať úlohy v nejednoduchých podmienkach, kde je veľa tlaku, stresu a požiadaviek.
Ako sa prejavuje?
Typické príznaky vyhorenia sú únava, vyčerpanosť, pocity, že nie je kam uniknúť, a tiež prehry či porážky. Neprimerané emotívne reakcie, zabúdanie na úlohy, ktoré ste predtým bežne zvládali. Ďalej napríklad gastrointestinálne problémy, vysoký krvný tlak, vracajúce sa bolesti hlavy, problémy so spánkom a s koncentráciou. Depresívne nálady, pocit bezcennosti, strata záujmu alebo potešenia, v extrémnych prípadoch až myšlienky na samovraždu.
Koho najviac ohrozuje osobné vyhorenie?
Objavuje sa hlavne v profesiách, kde sú často vypäté emócie a náročne emocionálne situácie – hasiči, záchranári, doktori, učitelia, novinári a ďalší. Veľkú úlohu zohráva aj to, ako ľudia prežívajú a vnímajú svoje problémy. Blízko k nemu majú napríklad ambiciózni ľudia, perfekcionisti, príliš obetaví, senzitívni, empatickí a takí, ktorí do svojej práce, vzťahu či štúdia vkladajú príliš mnoho energie, a takzvaní „srdciari“ aj sami seba.
Vyhorieť sa dá nielen v pracovnom, ale aj v osobnom živote.
Vyhorieť je možné v životnej situácii alebo prostredí, ktoré je dlhodobo nezvládnuteľné. Panuje neustály tlak, záťaž na telo, psychiku a emócie. Nemusí sa vyskytovať čisto v profesijnom živote, ale aj tam, kde je nekončiaci stres – na športoviskách, v školách, v rodine a vo vzťahoch. Vyhorieť sa dá, keď stres neustupuje, ale stále pokračuje a hlavne sa neustále opakuje.
Ako sa proti nemu dá bojovať a koho prípadne osloviť?
Ak človek pozná svoje hranice výdrže a odolnosti, môže vyhoreniu zabrániť. Vlastná hranica akceptácie tlaku a stresu nám ukáže, kde človek situáciu ešte zvláda s nadhľadom, v dobrej energii a nálade a kde sa už začínajú prejavovať vyššie spomenuté fyzické a duševné príznaky.
Ak si človek nevie pomôcť sám, tak častou pomocou sú predovšetkým psychoterapeuti, školskí psychológovia a kariérni poradcovia. Pomôžu mu zorientovať sa vo svojom probléme, tiež nájsť presvedčenia a návyky, ktoré ho dostali do tejto situácie, a ako tomu predchádzať a nastaviť si nový režim. Práca so starými nefunkčnými presvedčeniami mysle môže trvať nejakú dobu, ale ak sa to podarí, človeku sa môže podariť žiť svoj život vo väčšej rovnováhe a zvýšiť si jeho kvalitu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane