Môže to znieť ako klišé, ale v minulosti naozaj prevládal duchovný charakter Vianoc. Ľudia sa tešili, že po ťažkej každodennej práci (pracovalo sa aj v sobotu, mnohí robili aj v nedeľu), budú môcť stráviť pár dní oddychom a rozjímaním v kruhu najbližších.
Kedysi toho Slováci fakt nemali veľa a naši predkovia sa v detskom veku jedinému cukríku dokázali potešiť viac, ako sa súčasné deti tešia z nového telefónu. Darčeky boli prevažne len symbolické a každý z rodiny bol rád, ak sa mu podarilo akýmkoľvek spôsobom prispieť k príprave výzdoby či sviatočných jedál.
Zvyky sa menia, ale aj zostávajú
Zároveň platí, že vianočné sviatky sa prísnejšie riadili tradíciami. Každá domácnosť alebo obec si dala záležať na tom, aby Vianoce prebehli podľa dlhoročných zvyklostí. Dokonca aj na našom malom Slovensku sa v každom kraji objavili iné zvyky a vďaka tomu má naša krajina naozaj bohatý repertoár tradícií.
Časy sa menia a niekedy sa objavujú nepredvídateľné situácie. Pandémia koronavírusu neobišla ani Slovensko sa pripravila nás o mnohé, čo máme radi. Možno toto je ten správny podnet na to, aby sme sa zamysleli nad tým, čo je pre nás skutočne dôležité a či potrebujeme drahé darčeky, dokonalú výzdobu a kopy jedla.
Vianočný stromček visel zo stropu
Ako sme už spomenuli, väčšina bežných obyvateľov dnešného Slovenska žila v skromných pomeroch. Dôsledkom toho bolo napríklad to, že vianočný stromček bol zavesený na strope. V malých domovoch, ktoré veľakrát tvorila len jedna miestnosť na všetko, sa takýmto spôsobom dal ušetriť vzácny priestor.
Výzdoba bola takmer výhradne tvorená podomácky vyrobenými ozdobami – sušenými jabĺčkami, klinčekmi, ozdobenými medovníkmi, ozdobami vystrihnutými z papiera alebo jednoduchými salónkami. Výroba domácich ozdôb môže byť aj v dnešnej dobe veľká zábava a skvelá psychohygiena. Prečo to so svojimi blízkymi neskúsiť?
Ako má vyzerať poriadna večera?
Veľká časť vianočných zvyklostí vychádza z náboženských predpisov. Zaujímavosťou je napríklad to, že kým katolíci nesmeli pred polnocou jesť mäso, evanjelici si na ňom pochutnať už mohli.
Jedným z najrozšírenejších zvykov je dodržiavanie pôstu. Hovorilo sa, že ak dieťa vydrží do večera bez jedla, tak uvidí zlaté prasiatko alebo zlatú podkovu.
Samozrejme, každá rodina na stôl priniesla len to, k čomu sa dalo dostať. Na Slovensku dobre vidieť regionálne rozdiely v pestovaných plodinách. Okrem kapustnice sa na Slovensku varila šošovica, fazuľa či bôb.
Napriek veľkej obľube štedrovečerného kapra toto jedlo vôbec nemá dlhoročnú tradíciu a na našich stoloch sa objavilo pomerne nedávno. Hlavným chodom boli kedysi múčne jedlá ako pirohy, opekance či rezance.
Rovnako ako dnes, ani v minulosti nesmeli chýbať na Vianoce oblátky s medom. Ďalším pretrvávajúcim rituálom sa stal vianočný prípitok. Pripíjalo sa tým, čo bolo poruke a občas to bolo napríklad víno, inokedy hriate.
Symbolické zvyky
Doteraz sa dochovali viaceré symbolické zvyky, ktoré mali rodine zabezpečiť zdravie a šťastie. Sem patria napríklad peniaze ukryté pod obrusom v rohu stola alebo nohy stola previazané reťazou, ktoré mali držať rodinu pohromade po celý rok. Krájanie jabĺčka zasa malo prezradiť, či rodina bude zdravá.
Tento obsah vznikol v spolupráci s KARLOFF s.r.o.
