Kedysi sa hovorievalo, že oheň je dobrý sluha, ale zlý pán. Dnes presne to isté platí s internetom. Je to super vec, to áno, ale zároveň sa na ňom koncentruje toľko prapodivných indivíduí, až sa z toho jednému ježia chlpy. Dnes sme dali v spolupráci s naším šikovným ilustrátorom dokopy niekoľko typov otravných ľudí na internete a veríme, že ti bude každý z nich až nepríjemne povedomý.
1. Ten, čo si myslí, že je neviditeľný
Jeden by povedal, že niekde medzi štádiom detstva a dospelosti by mal ľudský mozog prejsť určitou premenou. A vo väčšine prípadov je to aj pravda. Predsa len, nie často vidíš na chodníku človeka v obleku, ako sa trieska do hlavy hračkárskym autíčkom alebo ako si vráža prst do nosa až po koreň a svoj úlovok následne rozotiera po ksichte. Našťastie.
Ale niektorým niečo predsa len ostalo. Pamätáš si, ako si si ako decko zakrýval oči rukami a bol si si na sto percent istý, že ťa vďaka tomu nikto nevidí? Tak to je presne to isté, ako keď si dnes nevyplníš profil na Facebooku a myslíš si, že si obabral systém. Meno Janko Mrkvička, fotka žiadna… gratulujem, ak sa jedného dňa rozhodne Zuckerberg vyhladiť svet, vďaka tejto strategickej kamufláži budeš určite v suchu.
2. Ten, čo sa vžil do roly influencera
Influencer. Pojem, ktorý sa rokmi prebojoval na prvú priečku rakovín slovnej zásoby a normálny človek už ani nevie, čo má vlastne predstavovať. Dnes je influencerom prakticky každý, koho na Instagrame sleduje viac cudzích ľudí ako známych… čo za predpokladu, že bývaš niekde v Kapušanoch, zase nie je také terno.
Lenže s každou mocou prichádza zodpovednosť – a to je kameň úrazu. Prezentovať názory (ešte k tomu idiotské) za fakty nie je okej, ale tlačiť ich do hlavy deckám na internete je zase trochu iný kaliber. No oni v tom problém nevidia. Sláva im stúpla do hlavy a s pribúdajúcimi sledovateľmi nadobudli pocit, že sú neomylní. Prekvapenie – tisíc lajkov pod fotkou z teba boha nerobí.
3. Ten, čo šíri hoaxy
Otvárame nedeľné úvahové okienko. Kto je idiot – ten, čo hoax šíri, alebo ten, ktorý ho prvotne vytvoril? Za predpokladu, že na miesto prvej osoby dosadíme dôverčivého dôchodcu a na miesto druhej škodoradostného blbečka, čo sa chcel pri pive s kamošmi pochváliť svojím úspechom, tak odpoveď je asi jasná. Či?
4. Ten, čo si myslí, že požral múdrosť sveta
Ale nepožral. Lenže sprostý človek nevie, že je sprostý, vedia to len tí naokolo. A tak si chodí po svete, rozosieva svoje múdra a mastí si ego na tom, že mu nikto nemá silu (ale hlavne trpezlivosť) odporovať. Myslí si, že objavil Ameriku, že obabral systém zakaždým, keď ide proti prúdu, hoci vo väčšine prípadov zo seba len efektívne robí debila. Áno, kamoško bez rúška na tvári, aj o tebe je reč.
5. Ten, čo si očividne niečo kompenzuje
Existuje xy článkov na tému „ako sa vyrovnať s vlastnými komplexmi“. Kúpiť (a ideálne aj prečítať) si sebarozvojovú knižku, hovoriť si pozitívne afirmácie, navštíviť terapeuta a začať na sebe reálne makať. Ale načo sa s tým sr*ť, keď môžeš americkej modelke pod fotku napísať, že jej od posledného džobu značne ovisli kozy, a zrazu je všetko v poriadku?
Problém dnešnej doby nie je to, že každý má názor. Sme ľudia, údajne najinteligentnejšie tvory obývajúce túto planétu – je pochopiteľné, že rozmýšľame a že rozmýšľame kriticky. Ale naozaj je nutné všetko to vypúšťať do éteru? Podľa niektorých zjavne áno. Musia sa vyjadriť, skrátka musia, inak im pod nátlakom negatívnych emócií hrozí samovznietenie. A to predsa nikto nechce, že?
6. Ten, na ktorého už nikto nemá kapacity
Jasné, aj aktivitu na sociálnych sieťach možno miestami považovať za kreatívnu sebarealizáciu, ale naozaj nechceš radšej vyšívať? Kresliť? Modelovať, skladať origami alebo robiť reálne čokoľvek iné, z čoho nebude celej internetovej populácii jasné, že si ochudobnený o značnú časť vnútrolebečnej výplne? Nie? Tak nič.
Sú ľudia, ktorí vo svojich online priateľoch vidia ideálne publikum. Publikum, ktoré nemá inú možnosť, ako 24/7 počúvať jeho drísty. Stále píše o politike, o pandémii, o politike, o pandémii, o politike… a potom trochu o pandémii, lebo v tejto fáze jej nemá každý už tak akurát po krk. Myslí si, že ho ľudia počúvajú, no väčšina z nich sa už dávno obrátila na pomoc tlačidla „nesledovať“. Hups.
