Keď si sám doma, počuť zvuky z izby, ktorá má byť prázdna, alebo vidieť za oknom pofidérneho týpka, ako sa ti obšmieta okolo baráku, je to posledné, čo chceš. No nie vždy ten hore tvoje prosby vypočuje.
Títo ľudia z Redditu mali smolu, a kým okrem nich nebol doma vôbec nikto, oni si prešli šokovou terapiou. Najzaujímavejšie z ich príbehov sme zozbierali v tomto článku a sme zvedaví, či sa aj tebe niekedy stalo čosi podobné.
1. Kým majitelia išli na dovolenku, mala som im strážiť dom. Akosi však zabudli poznamenať, že ich mačka si vie sama otvoriť dvere. Zistila som to o druhej ráno, keď sa z ničoho nič rozčapili dvere do spálne a ja som sa skoro posr*la od strachu.
2. Keď som mala 14, žili sme s mamou a bratom v podkrovnom byte v Londýne. Raz v noci, keď mama nebola doma, nám prišiel na dvere trieskať chlapík zospodu, že mu vraj vytápame kúpeľňu. Nechali sme ho vstúpiť, on išiel niečo urobiť do kúpeľne (netuším čo – boli sme deti, on dospelý, skrátka sme mu verili) a odišiel. Keď sa však mama vrátila domov a chcela sa informovať na domovej správe, o žiadnom vytopení nebolo nikde ani len zmienky.
Nič nebolo poškodené, nič nebolo mokré, nikto nič oficiálne nenahlásil, a tak mama trvala na tom, aby sme ho už nikdy viac dovnútra nepustili. Lenže onedlho mala zase nočnú a on sa vrátil. Tentokrát mu normálne preplo. Trieskal na dvere, jačal, aby sme ho okamžite pustili, nadával a s bratom sme sa báli, že nakoniec vyrazí dvere. Bohvie, čo od nás vlastne chcel…
3. Driemala som v obývačke, keď som zrazu začula, ako sa otvorili dvere. Myslela som, že je to manžel, a spala som ďalej. Lenže potom sa odtiaľ začali ozývať ženské hlasy. Povedala som si, že asi snívam, a zase som pokračovala v spánku. Až keď do obývačky vtrhli tri cudzie ženské, došlo mi, že to nebol sen. Začala som jačať, ony začali jačať, a tak sme tam simultánne jačali asi desať minút. Majiteľ budovy im dal kľúče od zlého bytu.
4. Uprostred noci ma zobudilo zavýjanie. Bývame v podstate v lese, na bežné zvieracie zvuky som zvyknutá, ale toto bolo niečo, s čím som sa ešte nikdy predtým nestretla. Na striedačku sa to ozývalo najprv z jednej, potom z druhej strany domu a ja, ešte stále rozospatá, som si bola na sto percent istá, že je to duch alebo mimozemšťan. Nebol. Prekvapivo. Bola to sova, výrik škriekavý, a na to, aká je malá, vie vydávať poriadne démonické zvuky.
5. Mala som 11 alebo 12 a sedela som za počítačom, ktorý sa monitorom opieral o stenu susediacu s garážou. Bolo také ticho, že človek by počul spadnúť špendlíkovú hlavičku. Z ničoho nič sa z garáže ozvala rana ako z dela, seriózne som si myslela, že tam niekto hodil bombu, a tak som sa utekala schovať za sedačku. Po polhodine som sa konečne odvážila vyjsť a ísť to preskúmať. Dvojlitrová zamrznutá fľaša sýtenej limonády explodovala rovno na poličke.
6. Keď som bol malý, na chodbe nám stálo obrovské zrkadlo v hrubom drevenom ráme. Bol som doma sám, písal som si v kuchyni úlohy a potreboval som niečo z izby, tak som musel logicky prejsť cez chodbu okolo zrkadla. Bolo tam, „živé“ a „zdravé“, ani škrabanček.
Pohrabal som sa v izbe v šuplíkoch, našiel som, čo som potreboval, otočil som sa… a črepiny zo zrkadla boli roztrúsené po celej chodbe. Akoby zrazu vybuchlo, s tým rozdielom, že som absolútne nepočul, kedy sa to stalo. Ešte pár sekúnd dozadu bolo úplne v poriadku a ja dodnes nechápem, ako je to možné.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
