Pohovory – neodmysliteľná súčasť hľadania práce. Kým nájdeš takú, kde ťa nikto nechce ošklbať, prizná ti na zmluve plnú mzdu a nemá problém odvádzať za teba do zdravotky, preskáčeš si ich hneď niekoľko.
Je to jedna z tých životných situácií, kde sa môže posr*ť naozaj čokoľvek alebo, ideálne, všetko naraz. Presne to sa stalo týmto ľuďom z Twitteru, ktorí sa podelili o tie najhoršie pohovory, aké kedy zažili. A bolo to naozaj pestré.
1. Na pohovor k nám do banky prišla staršia Ruska. K náplni jej práce by patrila aj komunikácia s klientmi, najmä tými, ktorí nám dlžia veľkú sumu peňazí. Opýtal som sa jej, ako by empaticky zvládla situáciu, keby jej tu niekto začal plakať (čo sa stáva pomerne často). Bez zaváhania povedala: „Plač si nechaj na doma, ten ti tu nepomôže.“
2. Bol to nezávislý filmový producent, tak trochu skrachovaný a tak viac ako trochu opitý. Meškal 40 minút a prvú polhodinu pohovoru básnil o tom, aké bude mať krásne kolegyne. Podľa môjho mena sa pôvodne domnieval, že aj ja budem žena, a neskrýval sklamanie, že nie som. To miesto nedostal.
3. Pohovor bol na Halloween a dostala som mail, že budú počas dňa oslavovať a že budú všetci v kostýmoch. Vraj sa môžem nahodiť aj ja, ale keď nechcem, nemusím. Nechajú to na mňa. Chcela som byť kolegiálna, tak som sa obliekla za Log Lady zo seriálu Twin Peaks. Nikto nebol v kostýme. Absolútne nikto. A akoby to nestačilo, ženy, ktoré ma spovedali, ani nevedeli, čo to je za seriál…
4. Išiel som na pohovor s brutálnou opicou. Privítala ma milá sekretárka, postavila sa a vystrela ruku k zasadačke, kde sa mal pohovor konať. V mojej rozbitej makovici som si to nesprávne vysvetlil… myslel som, že mi podáva ruku, tak som jej do dlane vložil tú svoju.
Pozreli sme sa na seba a prisahám, že by som vtedy najradšej zakapal. Obom nám bolo trápne pustiť sa, tak sme napokon vošli do zasadačky tak, ako sme boli – ruka v ruke.
5. Môj kolega raz vybehol na pohovor cez obednú prestávku. Chlapík ich (jeho a ďalších dvoch potenciálnych uchádzačov) zamkol v miestnosti na dve hodiny a odmietal ich pustiť, dokiaľ „nevyriešia jeho problém“. Kolega zavolal políciu. Tá chlapíka napokon obvinila z neoprávneného väznenia a chalan mal zrazu z jedného problému dva.
6. Môj prvý pohovor, bol som vydesený na smrť. Polovicu času som hyperventiloval, a keď sa ma šéf opýtal, akým prínosom by som bol pre jeho firmu, nestihol som sa ani zastaviť a z úst mi vyletelo: „A akým prínosom pre firmu ste vy?!“
7. Končila som vysokú a v to ráno som mala šialenú opicu. Pohovor bol jeden veľký trapas, čo najskôr som chcela byť odtiaľ preč a už cestou domov som urevaná volala kamarátkam.
Na druhý deň som sa s nimi stretla v kaviarni a podrobne im rozprávala o tom „kreténovi, ktorý nevie, o čo prišiel“. V tom chlapík z vedľajšieho stola odložil nabok noviny, ktoré sa mu rozprestierali pred tvárou, a aha ho… pán „kretén“.
8. „Prečo si myslíte, že budete dobrý obchodný zástupca?“ spýtal sa ma chlapík na pohovore. Bol som šialene nervózny, mozog mi fungoval tak na desať percent, ústa sa tým nenechali odradiť. „Lebo viem dobre klamať…?“ vypadlo zo mňa. Vo filme by mi to možno prešlo, v realite ma vyrazil von takmer aj s dvermi.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
