Tajomné bytosti, ktoré vstávali z hrobov a pili ľudskú krv, nepatrili vždy len do sféry hororovej fantázie. Boli totiž obdobia, keď ľudia nielenže na upírov skutočne verili, ale mali aj osvedčené techniky, ako sa im ubrániť. O tom sme písali v jednom z našich predchádzajúcich článkov.

Poverčivosť, panika a hystéria dokonca vyústili do krvavých honov na domnelých upírov, ktoré sa prehnali prakticky celou Európou. A desivé príbehy či legendy o démonických obludách so slabosťou pre ľudskú krv sa nevyhli ani Slovensku a Česku.

Zabíjanie a pitie ľudskej krvi

Viera v upírov siaha hlboko do histórie ľudstva a objaviť ju môžeme už v antike. Tieto legendy a strašidelné historky sa predávali z generácie na generáciu a vyskytujú sa vo folklórnej tradícii prakticky každého národa.

Inak to nebolo ani na území Európy. Pokiaľ si ale myslíš, že ľudia v upírov verili najmä v staroveku či stredoveku, tak si na omyle. Najrôznejšie prípady prenasledovania a zabíjania upírov sú doložené ešte v 18. storočí! Proti upírom sa ľudia na Slovensku dokonca bránili aj v 20. storočí.

Je pravdou, že na území Slovenska a Česka nebola viera v upírov až tak pevne zakorenená, na rozdiel od takého Rumunska či Balkánu (kde sa našli stovky ostatkov s kolíkmi v hrudi).

To ale, pravdaže, neznamená, že by v našich končinách nikto o upíroch nechyroval. Hovorilo sa, že upírom sa človek mohol stať, keď zomrel predčasne, násilnou smrťou, prípadne ak bol počatý v nečistom vzťahu (najčastejšie incestom).

Príbehy o upíroch sa na našom území často prelínajú s historkami o takzvaných revenantoch. Týmto názvom sa označovali ľudia, ktorých telá sa po smrti nerozkladali a po zotmení vstávali z hrobov a škodili ľuďom. Nezriedka sa im pripisovali aj vraždy či pitie ľudskej krvi.