Desaťročia záviseli životy sovietskych občanov od rozmarov Trofima Lysenka – muža, ktorý veril, že rastliny sa dajú naučiť kvitnúť v zime a že príroda sa dá ovládnuť surovou silou. Tento sovietsky vedec priniesol hladomor a skazu miliónom ľudí. A to všetko iba na základe svojho úplne nelogického presvedčenia o správaní sa rastlín.

Prvým vodcom Sovietskeho zväzu sa nič nezdalo nemožné. Zvrhli predchádzajúci poriadok a odrazili spojené armády svetových veľmocí v prvej svetovej vojne. Verili, že ďalším logickým krokom je dobyť vedecký svet. Svojej šance sa tak chopil Trofim Lysenko.

Nekompetentný, ale podporovaný

Lysenko bol nekompetentný agronóm, ktorý si ale medzi sovietskymi vodcami získal rešpekt. Bohužiaľ, rovnako nekompetentné bolo aj jeho vedecké presvedčenie. Neveril totiž v genetiku. Namiesto toho si myslel, že semená môžu byť „vzdelávané“ alebo trénované tak, aby priamo reagovali na podnety vo svojom prostredí.

Ako vedúci sovietskeho poľnohospodárstva Lysenko spriadal nemožné príbehy o tom, ako by jeho pseudoveda mohla produkovať všetky druhy plodín na území vtedajšieho Sovietskeho zväzu. A sovietski vodcovia, ktorí chceli presadiť svoj národ ako elitu vo svete vedy, ho v tom slepo podporovali.

Nasledovala bizarná séria poľnohospodárskych experimentov, ktoré sa nakoniec skončili katastrofou. Hladomor priamo či nepriamo zapríčinil smrť siedmich miliónov Rusov.