Odborné analýzy a štúdie nám pomáhajú lepšie chápať svet a poskytujú nenahraditeľné údaje potrebné na riešenie každodenných problémov. Príležitostne však veda prekročí pomyselné hranice a dostane sa do sféry smiešnych len preto, že vedci v ten deň nemali nič lepšie na práci.

Tiež sa niekedy pýtaš: „Keď sa budem silno vŕtať v pupku, môžem sa dostať až k črevám?“ Hoci väčšina z nás by sa zasmiala a ignorovala tieto myšlienky zo sprchy, niektorí vedci urobili vážnu tvár a povedali si: „Poďme to zistiť.“ Aby si vedel, o čom hovoríme, prečítaj si 10 najzábavnejších vedeckých štúdií, o ktoré nikto nežiadal.

Vedia opice písať?

Podľa zákonov pravdepodobnosti, ak veľká skupina opíc dostane nekonečný počet písacích strojov, časom vytvoria dielo podobné Hamletovi, dokonca celého Shakespeara. To je známe ako nekonečná opičia teoréma. Vychádza z predpokladu, že akýkoľvek problém možno vyriešiť pomocou dostatočných zdrojov a času.

Skupina britských vedcov úplne nepochopila túto teorému a dala šiestim makakom počítač. Zabezpečili ho plexisklom s otvormi, do ktorých mohli strkať prsty, aby stlačili klávesy. Začalo to sľubne. Vedúci samec schmatol kameň a začal do stroja mlátiť. To inšpirovalo ostatné opice k vytvoreniu jedného rozbitého počítača pokrytého močom a hovienkami.

Nakoniec to pochopili a v závere experimentu vytvorili päť strán písmena „S“. Po dvoch týždňoch boli natoľko vzrušené, keď sa objavil list papiera ako výtvor niečoho, čo napísali, že vedci dospeli k záveru existencie základného chápania príčiny a následku svojho konania. To je celkom fajn výsledok. V každom prípade, keď sa opice nudia, radšej sa vyprázdnia na klávesnicu, ako píšu.

Čo si to vyberáš z pupíka?

Pupok neslúži žiadnemu zjavnému účelu okrem toho, že bez neho by sme vyzerali divne. Ak by si sa opýtal na presnú povahu jeho obsahu, väčšina ľudí by odpovedala: „Pravdepodobne špina, koho to zaujíma?“ Tohto vedca z Viedenskej technickej univerzity, ktorý strávil vyše štyri roky štúdiom presného obsahu chumáču z pupka.

Georg Steinhauser vyzbieral 503 kúskov masy z vlastnej dierky a starostlivo ich študoval, aby zistil, čo by to mohlo byť. Dá sa povedať, že sa to v určitom okamihu zmenilo na posadnutosť, keď sa začal pýtať aj iných ľudí na ich výdlabok. Dospel k záveru, že vlákna sú malé chĺpky z košele alebo trička, ktoré mal v ten deň na sebe.