Keď niekoho balíš, máš tušenie, že číra pravda zrejme nebude terno. Vždy niečo prihodíš alebo zamlčíš. Tak to je. Každý niekedy klame. Vo veciach, čo sme urobili, neurobili, najčastejšie o tých intímnych (o tom nabudúce).
Tentokrát sme tuho dumali nad tým, či klameme viac face to face alebo online. Samozrejme, že online. Na to nemusí byť žiadny výskum. Ale ukázalo sa, že je smerodajné, či túto pravdu servíruješ cez mobil alebo cez PC.
Začalo to hrou
Človek klame predovšetkým pre vlastný prospech. Najčastejšie aby pred inými vyzeral lepšie, aby nevedeli, aký hajzlík v skutočnosti je. Zistilo sa, že ľudia sú ochotnejší častejšie klamať kvôli osobnému prospechu, keď používajú notebook v porovnaní so smartfónom. Vzhľadom na to, že tieto dve zariadenia majú takmer identické technické vlastnosti a možnosti, obe sú krabice s elektronickým mozgom, je to nečakané. Zdôrazňuje to psychologický dopad technológie.
Prvou plánovanou sériou štúdií bola verzia toho, čo ekonómovia nazývajú ultimátnou hrou. V hre Zober alebo nechaj tak sa jednému povie, že dostane určitý obnos, o ktorý sa musí podeliť s druhým hráčom. Tomu môže povedať akúkoľvek výšku získanej sumy i to, koľko mu z nej dá. To mu poskytuje priestor pre klamstvo – ponechať si viac chechtákov pre seba. Partner však musí súhlasiť s ponúknutou sumou, aby dostal aspoň nejaké peniaze.
V rámci prieskumu povedali 137 študentom, aby si predstavili, že sa majú podeliť o 125 dolárov s náhodne vybraným spolužiakom, ak by s ponúknutou dohodou súhlasil. Polovica z nich používala notebook, zvyšok komunikoval cez mobil.
Zatiaľ čo väčšina mobilkárov povedala skutočnú výšku sumy, PéCečkári oveľa častejšie klamali. 82 % v porovnaní so 62 % mobilkármi tvrdilo, že bank je o 20 dolárov nižší.
Hoci išlo o imaginárne peniaze, viaceré podobné výskumy ukazujú, že tieto scenáre sú totožné a ideálne na predpovedanie skutočného správania vraj najinteligentnejšieho smrteľníka.
Kúpim tvoju továreň
Aby zistili, či to obstojí aj v reálnejšom svete, vymysleli vyjednávací experiment, v ktorom bolo dvom ľuďom povedané, aby vymenili kúpnu cenu imaginárnej továrne na polovodiče, ktorú jeden z nich vlastnil. 222 študentov rozdelili na kupcov a predajcov. Kupujúcim bolo dôverne povedané, že trhová hodnota nehnuteľnosti sa odhaduje na 21 miliónov dolárov.
Následne ich požiadali, aby predajcovi dali svoj odhad trhovej hodnoty továrne a urobili ponuku. Podobne ako v prvom experimente, polovica používala svoje telefóny a ostatní rokovali cez notebook.
Kupujúci používatelia notebookov opäť viac klamali. Predajcom v priemere povedali, že reálnu hodnotu odhadujú na 16,7 milióna dolárov, teda o vyše 4 milióny menej, než je. Mobilkári znížili pôvodnú reálnu sumu na 18,1 milióna dolárov. V oboch prípadoch boli ich skutočné ponuky len o niečo vyššie, ako bola – podľa nich – trhová hodnota.
Prečo sa to deje?
Aby výskumníci zistili, prečo sa to deje, opýtali sa účastníkov na ich asociácie s každým zariadením a našli konzistentný vzor. Telefóny spúšťajú asociácie priateľov a rodiny, notebooky viedli k myšlienkam na prácu, úspech a zisk. Takéto správanie už predikovali predošlé výskumy ukazujúce neetické správanie PéCečkárov.
Prečo na tom záleží?
Používanie technológií pri rozhodovaní môže nenápadne, no zásadne zmeniť spôsob, akým funguje náš mozog. Ľudia častejšie klamú, menej spolupracujú a druhých hodnotia negatívnejšie, keď vykonávajú úlohy virtuálne než osobne, či klasicky perom a papierom.
Síce takéto experimenty nedokážu dokonale predpovedať, ako sa bude správanie prejavovať v reálnom živote, no ponúkajú dôkazy o vplyve technológií na ľudské správanie nielen v oblasti morálky a etiky.
Dôležitú úlohu tiež zohráva veľkosť obrazovky a jej umiestnenie, čo sa zatiaľ len testuje.
