Je síce pravdou, že bezpečnosť pri práci by mala byť základom, ale niekedy je už samotná povaha práce taká, že človeku postupne zhoršuje zdravotný stav. Napokon môže viesť až k rozvinutiu rôznych ochorení. Tie sa súhrne nazývajú choroby z povolania.
Choroby tohto typu sú často spôsobené hlukom, chemickými látkami, ionizujúcim žiarením a rôznymi ďalšími škodlivými faktormi. Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza, že na Slovensku postihujú choroby z povolania najčastejšie ľudí v 50. – 59. roku života.
Najčastejšie ochorenia
Medzi hlavné ťažkosti patrilo ochorenie končatín z dlhodobého a jednostranného zaťaženia (47,7 %), ochorenie kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené prácou s vibrujúcimi nástrojmi (17,9 %) či porucha sluchu z hluku (9,1 %). Celkovo je každoročne hlásených chorôb z povolania na Slovensku viac ako 200, niekedy 300.
V prvých rokoch nového tisícročia ich ale bolo aj viac (v roku 2002 napríklad 609, inokedy viac ako 400 či 500). Z dostupných údajov sa ale dá vysledovať, že výskyt chorôb z povolania má skôr klesajúcu tendenciu.
Za rok 2020 bolo hlásených 252 prípadov. Najviac z nich bolo v kategórii ochorenia končatín z nadmerného zaťaženia, prenosných a parazitárnych ochorení, ochorení končatín z vibrácií a poruchy sluchu.
Prvý zaznamenaný prípad pochádza z 18. storočia
Choroby z povolania nie sú, pravdaže, žiadnym novým fenoménom. Vôbec prvou zaznamenanou chorobou tohto typu bola v roku 1775 rakovina semenníkov, ktorou trpeli britskí kominári. Lekár Sir Percival Pott si všimol, že toto ochorenie sa objavuje hlavne medzi mladými mužmi, ktorí sa živili čistením komínov.
Pott bol prvý, kto vyhlásil, že rakovina má priamu spojitosť s tým, že muži prichádzali do úzkeho a častého kontaktu so sadzami. Išlo tak o historicky prvú uznanú chorobu z povolania.
Zamestnanec má nárok na náhradu škody
Za ťažkosti spôsobené chorobou z povolania je zodpovedný zamestnávateľ, ktorému z tohto titulu vyplývajú aj konkrétne povinnosti. Ak bola jeho zamestnancovi priznaná choroba z povolania, je povinný ho preradiť na iné pracovné miesto, ktoré by neohrozovalo jeho zdravie.
V krajnom prípade ale prichádza do hry aj výpoveď. Zamestnávateľ ale musí zamestnancovi vyplatiť odstupné (najmenej desaťnásobok priemerného mesačného platu). Neplatí to len v prípade, ak si zamestnanec zavinil pracovný úraz v dôsledku nedodržania predpisov. Zamestnanec má tiež nárok na náhradu škody, ktorú vypláca sociálna poisťovňa.
