Seriál No počkaj, zajac! bol počas komunizmu jediným „animákom“, ktorý sa dostal cez hranice našej krajiny. Rozprávka, ktorej prvý diel uzrel svetlo sveta už v roku 1969, bola populárna v celom socialistickom svete. Niektorí na ňu s nostalgiou spomínajú dodnes.
Kedysi to bol fenomén, ktorý poznala každá domácnosť. V súčasnosti však dominujú iné rozprávky a možno sa raz stane, že „vlk a zajac“ upadnú do zabudnutia. Poďme sa radšej pozrieť na to, čo stálo za ich úspechom, aká kontroverzia sa s nimi spája a aký odkaz v kultúre animovaných rozprávok zanechali.
Fakty a zaujímavosti
Séria stvárňuje komické dobrodružstvá zlomyseľného vlka, ktorý sa snaží chytiť (a pravdepodobne zjesť) zajaca. Vyskytujú sa v nej aj ďalšie postavy, ktoré pomáhajú zajacovi alebo negatívne zasahujú do vlkových plánov. Pôvodným filmovým jazykom je ruština, no hovorené slovo sa používa veľmi málo, zvyčajne ide skôr o citoslovcia. V originálnom znení postavu vlka nahovoril herec Anatolij Papanov a zajaca herečka Klara Rumianovová.
Pôvodný scenár vytvorili Kandel, Khait a Kurlyandsky. Väčšina režisérov ho odmietla, ale Vjačeslava Kotjonočkina zrejme tento nápad presvedčil. Prvým, kto karikatúru režíroval, bol ale Gennadij Sokolskij. Išlo o pilotný diel, ktorý netrval ani tri minúty. Postavy sa výrazne líšili od vzhľadu, pod akým ich poznáme dnes.
Prvá oficiálna epizóda bola odvysielaná v roku 1969. Nikdy sa nepočítalo s takým veľkým úspechom a ani s ďalšími pokračovaniami. Od fanúšikov ale prichádzalo množstvo listov, v ktorých žiadali o ďalšie časti. Po siedmej epizóde v roku 1973 bola tvorba seriálu z politických dôvodov dočasne pozastavená.
Scenárista Felix Kandel a jeho rodina chceli emigrovať do Izraela, sovietske úrady to rázne zamietli. Hoci sa výroba obnovila, s ním sa už nepočítalo. Šestnásta epizóda je posledná, ktorú stihli vytvoriť ešte počas sovietskej éry. Potom ju opäť pozastavili kvôli smrti Anatoliho Papanova v roku 1987.
Až do súčasnosti
Samozrejme, aj po spomenutej smrti sa opäť začali vytvárať nové časti a série, ktoré sa tešili pomerne pozitívnym ohlasom. V roku 2017 sa ich počet zastavil na čísle dvadsaťdva. V roku 2019 bolo oznámené, že sa fanúšikovia môžu tešiť na remake. Vlk a zajac mali dostať nový dizajn, zároveň boli vytvorené nové postavy.
Jeden z mála žijúcich pôvodných tvorcov Felix Kandel vyjadril nespokojnosť po videní remaku a ponúkol, že zaplatí štúdiu, ak ho nevydá. Politická strana ruských komunistov dokonca žiadala, aby bolo zakázané robiť novú verziu. Napriek tomu vyšla v decembri 2021, no nemala dobré recenzie.
Z potešenia či donútenia?
Ak si myslíš, že vtipná rozprávka vznikala len s nadšením a láskou, zrejme sa mýliš. Režisér Vjačeslav Kotjoničkin to podľa ženského magazínu Lifee robil viac-menej preto, aby uživil seba a svoju rodinu. Celkový počet epizód je taký početný vďaka jeho synovi, ktorý pokračoval v natáčaní aj po otcovej smrti v roku 2000.
Až po páde Sovietskeho zväzu sa Kotjoničkin priznal, že inšpiráciou mu bola disneyovka Bambi. Zrejme by si skôr čakal, že to boli epizódy Toma a Jerryho, opak je však pravdou. Keby to priznal skôr, zrejme by namiesto tvorenia sedel v jednej z ruských väzníc.
Kritika
Séria bola dlhé roky medzi sovietskou verejnosťou veľmi populárna, v Rusku je obľúbená dodnes. Menej priaznivá bola kritika od režisérových kolegov. Vjačeslav Kotjoničkin nebol vyznávačom autorských filmov, považoval ich za príklady, ako sa niekto zbytočne predvádza. Nemal rád podtext a snažil sa vytvoriť veľmi jednoduché a priamočiare scenáre.
Keďže bol seriál populárny, bol často predmetom rôznych kritických diskusií a špekulácií – konkrétne, že seriál predstavoval boj medzi inteligenciou (zajac) a robotníckou triedou (vlk). Alexej Kotjoničkin ich však rázne poprel.
