Mozog je bezpochyby jednou z najfascinujúcejších súčastí ľudského tela. A hoci ste sa o ňom aj o nervovej sústave ako takej nepochybne učili na biológii, predsa len o ňom nevieš všetko. Preto sme si pre teba pripravili niekoľko zaujímavostí, ktoré ti ho ukážu zase raz v inom svetle. Nech sa páči.
1. Mozog necíti bolesť
Ľudský mozog prijíma bolestivé impulzy z celého tela, sám osebe však bolesť necíti. Nemá na to vyvinuté receptory. Nedokáže rozpoznať zmeny teploty, tlaku ani zásahy do tkaniva, vďaka čomu sú neurochirurgovia schopní operovať mozog aj za bdelého stavu pacienta. A vôbec ho to nebolí.
2. Prevažnú časť mozgu tvorí voda
Ak sa chceme baviť o percentách, potom je to zhruba osemdesiat. To je viac ako dve tretiny. Práve preto je mozog veľmi citlivý na dehydratáciu a nedostatočný prísun tekutín nám spôsobuje veľké problémy. Nevoľnosť, bolesť hlavy, stres, poruchy spánku či neschopnosť sústrediť sa… to všetko môže mať na svedomí skutočnosť, že tvoj mozog je jednoducho smädný.
3. Tvoj mozog sa rozhodne ešte skôr ako ty
Až o desať sekúnd skôr. Vedcom z nemeckého inštitútu Max Planck Institute sa počas výskumu podarilo zistiť, že náš mozog sa rozhodne, čo bude robiť, až o desať sekúnd skôr ako my, vďaka čomu sa im podarilo pravdivo predpovedať odpovede väčšiny respondentov. John-Dylan Haynes, ktorý výskum viedol, označil toto zistenie za dramatické. „Desať sekúnd je pri ľudskom mozgu ako sto rokov,“ povedal.
4. Ak je tvoj mozog presvedčený, že umieraš, naozaj môžeš umrieť
Voodoo death syndrome, inak zvaný aj psychogénna či psychosomatická smrť, je jav, pri ktorom sa – laicky povedané – mozog následkom silného emocionálneho šoku vypne. Človek následne umiera. V roku 1942 termín ustanovil lekár Walter Cannon. Vo svojej psychologickej štúdii sa snažil dokázať, že negatívne emócie (ako napríklad strach) dokážu človeka natoľko ovplyvniť, až stratí kontrolu nad vlastným telom.
Za dva najznámejšie prípady sa považujú pacienti lekárov Jamesa L. Mathisa z roku 1964 a Cliftona K. Meadora z roku 1992. Mathis sa snažil vyliečiť pacienta, ktorý tak silno veril, že ho jeho vlastná mama prekliala, až mu to bolo osudným. Meadorovi zase skrížil cestu onkologický pacient, ktorý veril, že umiera na rakovinu. Pitva však ukázala, že rakovinu nemal. Za jeho nešťastným koncom tak s najväčšou pravdepodobnosťou stálo jeho presvedčenie, že umiera.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane