Sabína učí etickú výchovu na Obchodnej akadémii na Račianskej ulici v Bratislave. Vladimír pracuje ako katechéta na Základnej škole, ktorá sa nachádza na ulici Vendelína Javorku v Žiline. Oboch spája rovnaké poslanie – snažia sa, aby z detí vyrástli dobrí ľudia so správnymi hodnotami. Kým jedna strana učí o racionálnom fungovaní sveta, na druhej strane sa popri racionalite dostáva do popredia Boh.

Aj napriek tomu obaja učitelia tvrdia, že si tieto dva predmety neprotirečia. Dokonca by sa dalo povedať, že majú v istých veciach podobné základy. Aby sme zistili bližšie, čo ich spája a, naopak, rozdeľuje, položili sme im šesť rovnakých otázok.

Najmä na dedinách a v menších mestách prevládal stereotyp, že dieťa ako „správny kresťan“ musí chodiť na náboženskú výchovu. Máte pocit, že sa tento názor postupne mení?

Sabína: Aj kresťan môže chodiť na etiku, na tom nie je nič zlé. Väčšinou sa na školách učí katolícke náboženstvo a deti, ktoré sú napríklad z evanjelických alebo charizmaticko-letničných kresťanských rodín, navštevujú etickú výchovu. Rozhodnutie, či dieťa bude chodiť na náboženstvo alebo etiku, zostáva na rodičoch. Najlepšie je, aby sa dieťa samo rozhodlo, či chce chodiť na náboženstvo alebo etickú výchovu.

Rodič by mu mal vysvetliť, čo sa bude učiť na jednom a čo na druhom, a že nebude o nič horším kresťanom, ak sa rozhodne pre etiku a nie pre náboženstvo. Existujú stereotypy a tlak, keď už len zo zvyku a rodinnej tradície rodičia prihlásia dieťa na náboženstvo, aj keď dieťa s tým rozhodnutím nemusí byť stotožnené. Najlepšie je, ak chodí na náboženstvo z vlastného presvedčenia, a nie preto, že musí alebo že sa to tak má robiť.

Vladimír: Kresťan môže navštevovať etickú výchovu. Ale, žiaľ, dobrovoľne sa takto ochudobňuje o ďalšiu možnosť rásť a spoznávať svoju vieru. Zároveň môže ísť o akýsi pokus o únik pred záväzkom, ktorý na seba vzali rodičia, keď žiadali o krst, že budú dbať o katolícku výchovu a formáciu svojho dieťaťa. Samotní rodičia často nedoceňujú hodnotu náboženstva a niektorí žiaci naň chodia len preto, že si to prajú starí rodičia, prípadne aby sa splnila nejaká tradičná povinnosť.

Pre mňa ako kresťanského pedagóga je dôležité, aby žiaci rok čo rok napredovali v osobnom vzťahu k Bohu. Som za to, aby sa deti kontinuálne vychovávali vo viere na hodinách náboženstva bez prerušenia. Avšak, pokiaľ dieťa chce vyskúšať aj hodiny etiky, nikdy mu v tom nebudem brániť. Je však demotivujúce vidieť, ak sa vytratí po prvom svätom prijímaní a objaví sa až pred birmovkou.