Pochádzala z obyčajnej roľníckej rodiny, nemala vzdelanie ani povedomie o vedení vojny. A napriek tomu viedla francúzske vojská proti Angličanom v niekoľkých víťazných ťaženiach. Johanka (alebo aj Jana) z Arku, nazývaná aj Panna Orleánska, významným spôsobom zasiahla do turbulentných udalostí storočnej vojny.

Tvrdila, že si ju vyvolil samotný Boh, aby Angličanov porazila. V roku 1920 ju katolícka cirkev vyhlásila za svätú a dnes je jednou z najznámejších postáv histórie a francúzskou hrdinkou. Aký bol jej život?

Zjavenia od Boha

Johanka sa pravdepodobne narodila 6. januára 1412 (úplne presne sa to nevie) v dedine Domrémy ako najmladšie z piatich detí. Jej rodina nebola síce ničím výnimočná, ale bola relatívne zámožná. Jej otec Jacques d‘Arc pracoval ako roľník, ktorý vlastnil niekoľko pozemkov a zastával aj funkciu úradníka.

Johanka nezískala žiadne vzdelanie, keďže vstup do škôl bol povolený len mužom. Nevedela čítať ani písať, jej matka ju ale naučila viacero známych katolíckych piesní a často jej o Bohu rozprávala. Pravidelne tiež navštevovala kostol, sväté omše a dochádzala na spoveď.

Johanka neskôr tvrdila, že prvé vízie začala mať vo veku trinástich rokov. Zjavili sa jej archanjel Michal, svätá Katarína a svätá Margaréta. Stalo sa to, keď sedela v záhrade za domom. Tieto zjavenia sprevádzal silný prúd jasného svetla a bitie kostolných zvonov. Svätci jej povedali, že prichádzajú od Boha a majú pre ňu dôležitú úlohu.

Zjavenia sa opakovali pravidelne a napokon Johanke prezradili, že si ju Boh vyvolil, aby porazila Angličanov a oslobodila Francúzsko. V tej dobe krajina trpela pod anglickými útokmi (išlo o neskoršiu fázu storočnej vojny) a cieľom plienenia Burgunďanov (ktorí stáli na strane Anglicka) sa stala aj Johankina rodná dedina.

Cesta za budúcim kráľom

Duchovia svätých jej prikázali, aby vycestovala za dauphinom Karolom na hrad Chinon a pomohla mu stať sa kráľom. Johanka sa v roku 1428 vo svojich šestnástich rokoch na túto cestu naozaj vydala. V meste Vaucouleurs požiadala veliteľa posádky Roberta de Baudricourta, aby jej dal ozbrojený sprievod. Zmienila sa mu aj o svojich zjaveniach a o tom, že jej to prikázal Boh. Baudricourt sa nad tým len zasmial a nevyhovel jej.