Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie sú, žiaľ, už pevnou súčasťou našej spoločnosti. S rozmachom internetu a sociálnych sietí sme zaznamenali obrovské šírenie najrôznejších sprisahaneckých teórií. Prečo ľudia vlastne dezinformáciám veria, resp. je tu niečo, čo ich spája? Bližšie sa na to pozrela medzinárodná štúdia zverejnená v časopise Nature Human Behavior.
Zúčastnilo sa jej 26 krajín sveta a viac ako 100-tisíc respondentov. Z výsledkov vyplýva, že konšpiračné myslenie je často pevne prepojené s politickým presvedčením človeka. Neprekvapí, že bujnie hlavne medzi priaznivcami extrémistickej pravice, ale v menšom množstve aj krajnej ľavice. Prišlo sa tiež na to, že konšpirátori sú väčšinou podporovatelia strán, ktoré sa nachádzajú v opozícii.
Menej vzdelaní, zástancovia tvrdej ruky
Podľa vedcov majú konšpirátori v priemere nižšie vzdelanie a svet vnímajú striktne čiernobielo. Existuje len dobro a zlo, nič medzi tým. Pritom dobro a zlo v ich ponímaní predstavujú rôzne skupiny či ľudia.
V prípade krajných pravičiarov môže ísť o známych miliardárov a filantropov, politikov, ale aj migrantov či ľudí s iným náboženským presvedčením. Krajná ľavica zase často vo svojich sprisahaneckých teóriách spomína manažérov bánk či Európsku úniu.
Konšpirácie vytvárajú ilúziu jednoduchého sveta, ktorý je jasne rozdelený a čitateľný. Je pre nich tak jednoduchšie zaujať morálne stanovisko. Ľudia, ktorí im veria, zvyknú voliť populistické či autokratické strany. Sú tiež zástancami radikálnych a zdanlivo jednoduchých riešení. Informácie, ktoré nezodpovedajú ich svetonázoru, ignorujú, prípadne im proste neveria.
To sa spája so širším problémom radikálnej nedôvery v oficiálne zdroje a hľadaniu „pravdy“ na alternatívnych stránkach. Vedci plánujú v skúmaní tohto fenoménu pokračovať aj ďalej.
