V pondelok 17. augusta som letela z bergamského letiska pri Miláne do Viedne. Pôvodná trasa tejto nízkonákladovej spoločnosti smerovala priamo do Bratislavy, ale odkedy sa začalo po pandémii opäť lietať, je nové príletové miesto Viedeň. Po takmer 6 mesiacoch to bol môj prvý let a sama som mala obavy z možných zmien a obmedzení, ktoré Covid-19 spôsobil.
Pred odletom si treba naozaj dobre prečítať podmienky vstupu do jednotlivých krajín a aj následné opatrenia pri návrate domov. Niekde vám postačí čestné prehlásenie o vašom zdravotnom stave, inde budete potrebovať negatívny test na koronavírus nie starší ako 72 hodín.
Na letisku pred odletom
Atmosféra na letisku
Letisko bolo v pondelok okolo 14:00 takmer prázdne. Dvere do budovy letiska sú len dvoje a jedny slúžili výlučne ako vchod a druhé len ako východ. Pri vchode každému zmerali teplotu a požiadali nás, aby sme použili stojan s dezinfekciou a ošetrili si ňou ruky.
Letov bolo v ten deň skutočne málo. Pôvodne odlietalo z tohto letiska jedno lietadlo takmer každých 5 minút. Možno je cez víkend na letisku trochu rušnejšie, v ten pondelok boli naplánované len 2 alebo 3 lety za hodinu. Niektoré obchody na letisku boli zatvorené alebo dokonca mnohé prevádzky zrušené.
Väčšina cestujúcich konečne dodržovala odstup od ostatných a všetci mali na sebe povinne rúška. Sama som sa pre vlastnú bezpečnosť zdržovala tak ďaleko od ostatných, ako sa len dalo, a naschvál som do lietadla nastupovala posledná. Očakávala som väčší zmätok a nervozitu na letisku, ale cestujúci boli pokojní a zamestnanci aj napriek všetkému milí a ochotní.
Na palube lietadla
Cestujúci z predchádzajúceho letu vystúpili a my sme potom do toho istého lietadla po pár minútach nastúpili. Či prebehla dostatočná sanitácia priestorov lietadla, resp. či vôbec lietadlo vyčistili, ostane pre mňa navždy záhadou. Rovnako pochybujem aj o kvalite ventilačného systému v lietadle.
Lietadlo bolo plné len približne na 60 %, no napriek tomu boli niektoré časti lietadla preplnené a iné prázdne. Letecká spoločnosť by mala upraviť ich systém usádzania pasažierov tak, aby bol zachovaný aspoň 1-metrový odstup. Očividne sú im poplatky za konkrétne sedadlá prednejšie než aktuálna zdravotná kríza. Hneď ako som zistila, kam by som si mala sadnúť, som sa rozhodla sadnúť si do úplne prázdneho radu a netlačiť sa medzi dvomi cudzími osobami.
Po prvýkrát bolo na palube lietadla po celý čas neuveriteľné ticho. Asi sme mali všetci akýsi rešpekt z celej pandemickej situácie. Kto potreboval použiť toaletu, musel sa najprv prihlásiť stlačením modrého gombíka nad hlavou, a až po odobrení stevardom mohol človek ísť na záchod. Len takýmto spôsobom sa pred toaletou zbytočne nevytvárali rady.
Posádka mala na sebe rúška rozdielnych farieb a materiálov, z čoho usudzujem, že si ich pravdepodobne museli zaobstarať sami na vlastné náklady. Je smutné, že im ich zamestnávateľ nebol schopný zakúpiť, nakoľko si dáva záležať na jednotných uniformách.
Po prílete
Tesne pred pristátím nám posádka lietadla oznámila, že sa bude vystupovať po jednotlivých radoch. Vystúpi prvý rad, až potom sa zo sedadiel zdvihne a vystúpi druhý rad, potom tretí a tak ďalej. Ale, samozrejme, našlo sa niekoľko „expertov”, ktorí to nepochopili alebo nechceli chápať a pokojne sa zo zadných radov rozbehli dopredu k východu.
Po prílete na letisko vo Viedni nám ešte termokamerami zmerali telesnú teplotu, no nič viac. Pýtala som sa jedného zamestnanca letiska, či je potrebné pred opustením budovy letiska niečo vypísať alebo sa niekde nahlásiť, ale on mi povedal, že môžem pokojne odísť.
Hoci je cestovanie lietadlom momentálne relatívne bezpečné, mal by si si každý let dobre premyslieť a zbytočne necestovať do cudziny. Pekná dovolenka sa dá stráviť aj v okolí tvojho domova a nemusíš tak riskovať vlastné zdravie.
