Pred pár rokmi sme zažili na Slovensku „folkový boom“. Zo všetkých strán sa na nás valili výrobky s folklórnou tematikou, dokonca aj televízne stanice zaradili do svojho programu tento žáner, a to aj napriek tomu, že sa oň roky doslova nezaujímali.
Rastúci fenomén si všimla aj dizajnérka Jana Torzewská Kamenská z Nitry. „S manželom a dcérou radi chodíme na turistiku, predovšetkým do Tatier. Pri našich potulkách sme natrafili na množstvo suvenírov a obchodov, ktoré majú v regáloch výrobky so ‚slovenskými ľudovými motívmi‘.“
Predajcovia nás klamú
Pri hlbšom prieskume motívov umiestnených na výrobkoch dospela k záveru, že zákazník je v drvivej väčšine predajcom zavádzaný a klamaný. „Uvedenej problematike sa venujem už približne desať rokov, študujem kroje, zvyky a obyčaje. Keďže mi prešlo rukami množstvo krojových odevných súčastí a publikácií národopisného charakteru, začalo ma to všetko zaujímať oveľa viac.“
Keď jej zomrela stará mama, začala tvoriť veci inšpirované folklórom. Čoraz častejšie chodila na Podpoľanie, pátrala po svojich koreňoch a najmä sa začala samovzdelávať v oblasti ľudových motívov, krojov a ľudovej architektúry. Takisto začala navštevovať a spoznávať slovenské kraje a kroje.
Postupne vnímala, že náš trh je zahltený motívmi, ktoré so Slovenskom a slovenským folklórom nemajú nič spoločné. „Hlavne, že je tam kvietok, vtáčik, srdiečko. No a čo, že je to maďarský, poľský, škandinávsky či ruský motív,“ povedala Jana. „Obklopila som sa rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi, ktorým nie je jedno, čo sa na Slovensku predáva a čo sa prezentuje ako tradičný slovenský ľudový motív. Spoločne sme začali šíriť osvetu.“
Pasca na Slovákov aj zahraničných turistov
Jana sa spriatelila s dizajnérkami, ktoré sú spoluzakladateľkami stránky Slovenský folklór bez fejku. Táto stránka, rovnako ako aj tá Janina, poukazuje na výrobky, ktoré sa tvária ako „pravé slovenské“. Väčšinou však ide o motívy z nejakej internetovej databázy a očividne patria inej krajine. Predajca buď nie je dostatočné vzdelaný v tejto problematike, alebo vedome klame svojich zákazníkov.
V internetových databázach človek nájde stovky ľudových motívov, ktoré si tam kúpi za „ľudovú cenu“ alebo si ich stiahne zadarmo. „Trápi ma, že takéto výrobky si u nás zakúpi zahraničný turista alebo človek, ktorý uverí, že má krásne tričko s naším motívom.“ Pritom netuší, že sa dostáva do absurdnej situácie, keď nosí na tričku napríklad maďarský motív s nápisom „Hrdá Slovenka“.
Jana si myslí, že je to nezmysel. „Akoby sme na Slovensku nemali dostatok zdrojov na inšpiráciu a tvorbu jednak z kníh, múzeí, ale najviac od starých ľudí, ktorí nám tak žalostne odchádzajú,“ hovorí.
Motívy, ktoré patria iným krajinám
1. Moravský motív
Takto vyzerajú maľované ornamenty, ktorými naši moravskí susedia zdobia domy, kaplnky či vínne pivničky.
2. Poľský motív
Je rovnako krásny ako ten moravský, no je podstatné, že nepatrí Slovákom. Nasledujúci vzor pochádza z mesta Lowitz, nájdeš ho na množstve výrobkov od hrnčekov, tašiek, pier a podobne.
3. Maďarský a škandinávsky motív
V tomto prípade platí to isté ako pri predchádzajúcich dvoch vzoroch. Predajcovia ich s obľubou označujú aj na e-shopoch ako „slovenské a tradičné“.
Nenechaj sa oklamať
„Verím, že vám moje príklady dajú hodnotné informácie. Naučíte sa niečo o slovenskom folklóre a hlavne sa nedáte viac klamať o pôvode folk motívov na výrobkoch, o ktorých predajcovia tvrdia, že sú slovenské,“ hovorí Jana.
Kultúrne povedomie a identita nášho národa podľa nej upadajú. „Moji starí rodičia a rodičia pochádzajú zo stredného Slovenska, azda i preto, že som bola k folklóru a láske k Slovensku vedená odmala, mi nie je jedno, akou cestou sa uberáme.“ Jana dodáva, že generácia posledných svedkov krojových čias nám vymiera. Bol by vraj hriech nezachytiť „tú krásu“, kým ešte môžeme.