Kasíno je nevinnou zábavkou pre bohatých a nechutnou závislosťou pre chudobných. V priestoroch tohto hazardného pokušenia sa odohrávajú poriadne zverstvá – niektoré absurdné a divné, iné zase veľmi smutné.

O to najsmutnejšie, čo kedy vo svojej práci videli, sa pracovníci kasín podelili na Reddite. My sme vám ich priznania zozbierali v tomto článku.

1. Mali sme ženu, ktorá strávila pri blackjackových stoloch päť dní a nocí vkuse. Niekoľkokrát k nám volal jej manžel, že ju chce mať doma, že deťom veľmi chýba. Dokonca ju prišiel navštíviť aj jej šéf a snažil sa ju odtiahnuť do práce, ktorú očividne vymeškávala. Nič, nula bodov. Neviem, čo sa s ňou nakoniec stalo, ale predpokladám, že si zničila život.

2. Moja mama pracovala ako krupiérka v kasíne a za svoju prax sa stretla s nespočetným množstvom dospelých mužov, ktorí nosili plienky, len aby, nedajbože, nemuseli odísť od stola a použiť toaletu. Je to bizarné aj smutné zároveň. Neviem si predstaviť, ako sa musí cítiť dospelý človek, keď sa s poriadnou náložou v plienke vráti na izbu po tom, čo práve prehral celý majetok.

3. Predtým, ako som sa dal k policajtom, som tri roky pracoval ako ochrankár v kasíne. Jedno skoré ráno, mohli byť tak štyri hodiny, som dostal Kód M (skratka pre „medical“). Asi 80-ročný muž spadol zo stoličky a ostal bezvládne ležať na zemi, zatiaľ čo jeho žena pri vedľajšom automate pokračovala v činnosti.

Zistil som, že nemá pulz, a okamžite som začal resuscitovať. Jeho žena sa na mňa pozrela cez plece a letmo prehodila: „Nebojte sa, on to robí stále. Veď jeho to za chvíľu prejde.“ Ešte ani nedohovorila, už mi bola chrbtom. Nepohla ani brvou, dokonca ani vtedy, keď ho odniesla záchranka. Stále len hrala, hrala a hrala.

Na druhý deň som ju stretol opäť a opýtal som sa jej, ako to napokon dopadlo a ako sa má jej manžel. Bez najmenšej emócie mi povedala: „Už sa nezobudil. Teraz je pravdepodobne niekde v mraziaku,“ a odišla naspäť k svojmu automatu.

4. Babka, mama a dcéra sa k nám do kasína trepali dve hodiny autom, pretože mama mala akýsi kupón do tomboly, v ktorom mohla vyhrať panvicu. Dcéra bola v ôsmom mesiaci tehotenstva a po hodine jazdy dostala silné kontrakcie. Očividne začínala rodiť. Jej mame to bolo jedno, pokračovala v ceste. Mala predsa kupón na svoju panvicu (panvica mala hodnotu asi desať eur).

Do kasína sa dovalili hodinu predtým, ako mala začať tombola. Dcéra mala očividné bolesti, babka o to nejavila záujem a mama už vôbec nie. Jediné, čo ju zaujímalo, bola panvica. Napokon dcéru musela odniesť záchranka do nemocnice, no mama sa ani neunúvala ísť s ňou. Chcela počkať na výsledky tomboly. A to všetko len pre jednu poondiatu panvicu.

5. Môj bývalý šéf kedysi pracoval v kasíne a videl tam všelijaké podivnosti. Čo ho však zasiahlo najviac, bol deň, keď museli uzatvoriť celú vstupnú halu, pretože chlapík skočil zo štvrtého poschodia. Chcel spáchať samovraždu, lebo prehral všetko, čo mal.

6. Spomínam si na dve ženy v strednom veku, ktoré pochádzali z Grécka. Boli tam každý jeden deň. Každé ráno, keď mi začala zmena, aj o desať hodín neskôr, keď končila… stále pri tých istých automatoch. Jedného dňa vyhrali jackpot. Myslím, že to bolo okolo 45-tisíc, a tie roky dozadu to bola poriadna pálka.

Všetci sme boli nadšení a veľmi im to priali… teda okrem manažérov. Začali im servírovať jedlo zadarmo, ponúkali drinky a ženy sa zdržali tak dlho, až sa celá ich výhra do posledného centa vrátila kasínu naspäť. Bolo mi z toho zle.

7. Pracovala som v kasíne 7 rokov a najviac mi v pamäti zarezonoval mladý chlapec, mohol mať tak osemnásť, ktorý k nám prišiel aj so svojím kamarátom. Prehral stovku v blackjacku. Ostal smutne sedieť za stolom, pozeral sa na to, ako jeho kamarát vyhráva, keď sa zrazu prudko postavil a vybehol von.

Vrátil sa o chvíľu neskôr s ďalšou stovkou. Z jeho výrazu mi bolo hneď jasné, že nemal prehrať ani tú prvú stovku a túto druhú už vôbec nie. Preventívne som sa ho opýtala, či si je istý, že chce ešte hrať, a on mi odhodlane odpovedal, že áno. Viac som urobiť nemohla. Nestihol ani žmurknúť, a aj tá stovka bola preč.

8. Museli sme evakuovať kasíno a na pár hodín zatvoriť, lebo nám v suteréne popraskali nejaké rúrky. Keď som vyšiel von, ocitol som sa zoči voči staršej žene, ktorá doslova šalela ako malé dieťa. Váľala sa po zemi, kopala nohami, trieskala rukami o zem a kričala. Strašne kričala. Ten krik bol taký prenikavý, že keby som nevedel, čo sa deje, myslel by som si, že ju derú z kože… alebo že minimálne stratila niekoho veľmi blízkeho.

Nie, že musí na pár hodín opustiť kasíno. Musel som odísť niečo vybaviť, no keď som sa vrátil, kolega, ktorý na ňu dával pozor, povedal, že museli zavolať príbuznému, aby ju vyzdvihol. Odmietala odísť a nebolo bezpečné nechať ju samú.

9. Na konci mojej osemhodinovej zmeny vyhral jeden pán 15-tisíc. Odišiel som domov a potom nasledoval víkend, takže som mal dva dni voľna. Keď som sa opäť vrátil, pán tam sedel stále. Pri tom istom automate. A jeho 15-tisíc bolo fuč.

10. Najhoršie je pozorovať ten proces, keď sa človek mení na chronického gamblera. Keď príde prvýkrát, je vysmiaty od ucha k uchu, milý na personál a na všetkých okolo seba. Neprišiel vyhrať ťažké peniaze, len sa trochu zabaviť. Potom prídu ešte zopár ráz a zrazu, o pár rokov neskôr, sú z nich stáli štamgasti.

Už sa neusmievajú, nie sú milí na personál, nepočítajú víťazstvá, iba prehry, a čo je najhoršie, tvária sa, že gamblovanie je teraz ich prácou, jediným zmyslom ich života. Nevidel som to raz ani dvakrát. Ešte smutnejšie je, keď jeden z nich zrazu nepríde a niekto z ich rodiny príde oznámiť, že zomrel.

11. Najviac mi je ľúto tých zákazníkov, ktorí k nám chodia na starých hrdzavých autách plných odpadkov a švábov prehrať aj tie posledné drobné, ktoré majú.

Zdroj: SKBMeh / Reddit