Vedcom a lekárom sa ťažko priznáva, že stále nevedia o svojej profesii všetko. Veda je nepredstaviteľne rozsiahla oblasť vedomostí, ktorej hranice si nie sme schopní ani uvedomiť. V škole si sa možno učil chémiu, fyziku a biológiu, alebo si sa naučil základy o rastlinách, zvieratách a planéte ako celku. Možno je veda dokonca súčasťou tvojej práce alebo iného aspektu tvojho každodenného života.
Vo svete vedy – v tom obrovskom množstve informácií – existuje niekoľko veľmi znepokojujúcich vedeckých faktov, ktoré by ťa mohli celkom ľahko vydesiť. Prepáč, toto si možno vedieť nepotreboval…
Mikroplasty sa objavili v placentách
Mikroplasty sú drobné kúsky plastu v rôznych tvaroch a veľkostiach. Primárne sú mikroplasty navrhnuté tak, aby mali dĺžku menej ako 5 milimetrov, zatiaľ čo sekundárne mikroplasty pochádzajú z plastov väčšej veľkosti.
Tieto plasty sú všade okolo nás a dôkazy o ich prítomnosti v ľudskom tele vyvolávajú čoraz väčšie obavy. V roku 2020 výskumník Rolf Halden zistil chemikálie plastov v každom jednom orgáne ľudského tela, ktorý jeho tím skúmal. Výskum mikroplastov pokračuje, no v roku 2021 zaujal vedeckú komunitu ďalší objav.
Mikroplasty nachádzajúce sa v placentách nenarodených detí. Pre vedcov to šokujúce nebolo. Dokonca s tým objavom počítali. Aký vplyv budú mať mikroplasty na dieťa? Kvôli ich kľúčovej úlohe pri podpore vývoja plodu a pri fungovaní rozhrania s vonkajším prostredím je to smutný objav. Už teraz môžeme vysloviť hypotézu, že následky tohto objavu nebudú pozitívne.
Doktor Antonio Ragusa z nemocnice v Ríme to vyjadril takto: „Je to ako mať dieťa – kyborga: už sa neskladá len z ľudských buniek, ale je to zmes biologických a anorganických entít.“
Limnické erupcie môžu udusiť všetko živé vo svojom okolí
Limnické erupcie sú zriedkavé, ale keď k nim dôjde, môžu mať smrteľné následky pre široké okolie. Laicky sa nazývajú aj „prevrátenia jazera“ a vyskytujú sa v okamihu, keď sa zemská kôra posunie. Podobne ako pri zemetrasení alebo sopečnej činnosti.
Tieto erupcie sa ale líšia v tom, že k nim dochádza vo vodách s vysokým obsahom plynu – obyčajne oxidu uhličitého. Ten sa uvoľňuje pri seizmickej aktivite. A pretože oxid uhličitý je ťažší ako kyslík, výsledný oblak plynu zostáva blízko pri zemi a ľahko môže udusiť všetko živé v okolí. Vrátane zvierat aj ľudí.
Jedna z najsmrteľnejších limnických erupcií sa vyskytla v roku 1986 pri jazere Nyos v Kamerune v západnej Afrike. Najmenej 1 700 ľudí zahynulo spolu s dobytkom, vtákmi a inými živými tvormi, keď do ovzdušia vychrlilo viac ako 1,5 milióna metrických ton oxidu uhličitého.
Podľa preživšieho Josepha Nkwaina ho zobudil hlasný zvuk a krátko nato prišli prvé príznaky otravy. Nemohol hovoriť. Upadol do bezvedomia. Nemohol otvoriť ústa a veľmi jasne počul, ako zomiera jeho dcéra. Na tele mu ostali stopy. Podľa jeho slov to vyzeralo, akoby tam mal zaschnutý med a svetlý povlak, ktorý vyzeral ako škrob. Prežil zázrakom. Podľa jeho svedectva v okamihoch, keď utekal na motorke z miesta erupcie, bolo všade ticho. Všetko živé bolo mŕtve.
Mikroskopické roztoče na tvojej tvári
Roztoče rodu Demodex sa nachádzajú na tvári každého človeka planéty. Okrem toho ich nájdeme aj na krku a hrudníku. Podľa entomologičky Michelle Trautweinovej vyzerajú tieto mikroskopické organizmy ako druh podsaditých malých červov a sú to technicky vlastne pavúkovce. Dva druhy žijú na ľuďoch – Demodex folliculorum a Demodex brevis. Oba sa živia odumretými kožnými bunkami a mazom a ich slovenský názov je kožník.
V noci sa roztoče vynoria z pórov, aby sa párili, a potom sa rýchlo vracajú, aby vyložili vajíčka. Žijú len asi dva týždne a po smrti sa rozpadnú na povrchu kože. Koža ich vstrebe, alebo sa ich mŕtvych tiel zbavíme pri rannej hygiene.
Roztoče sú teda rozhodne druh zvierat, s ktorými máme ako ľudia najužšie spojenie. Tento starý a intímny vzťah trvá už tisícročia a vedci tvrdia že tieto druhy roztočov máme so sebou na tvári celú našu modernú históriu.
Odporúčame prečítať:
Slováci vo vtipnej dokresľovačke ukázali, ako si predstavujú ideálny relax
Prióny spôsobujú neliečiteľné choroby, ale ako?
Všeobecne povedané, proteíny sú molekuly, ktoré v živých organizmoch vykonávajú rôzne funkcie. Obsahujú aminokyseliny a môžu sa spájať do štruktúr, ktoré im umožňujú vykonávať rôzne úlohy. Keď je proteín poskladaný nesprávne, nazýva sa prión.
Prióny boli prvýkrát identifikované ako „bielkovinová infekčná častica“. Biológ Stanley B. Prusiner objavil prióny začiatkom 70. rokov 20. storočia, ale stále o nich vieme veľmi málo. A niekedy nerozumieme ani tomu málu.
Tieto problémové proteíny majú schopnosť preniesť svoju deformáciu aj na iné proteíny, čo potom vedie k zriedkavým a zároveň nevyliečiteľným chorobám. Podľa Fiony MacDonaldovej zo ScienceAlert by to nemalo byť možné.
Technicky vzaté, bielkoviny by nemali byť schopné infikovať iné bielkoviny – koniec koncov, nie sú živé. Vedci nikdy nedokázali vysvetliť správanie priónov v ľudskom tele, preto si získali povesť tých najpodivnejších molekúl, ktoré v ňom možno nájsť.
Najčastejším ochorením súvisiacim s priónmi u ľudí je Creutzfeldt-Jakobova choroba, ale známejšie pomenovanie je choroba šialených kráv. Priónové ochorenia sa ťažko diagnostikujú a lekári môžu často liečiť len symptómy. O príčinách toho, bohužiaľ, veľa nevieme.
Neexistuje žiadny spôsob, ako zabrániť priónovým ochoreniam, ktoré sú dedičné. Prevencia je teda možná len v prípade ochorení, ktoré sa prenášajú cez tkanivo.
Väčšina ľudí na planéte už mala HPV
Existuje viac ako 100 typov ľudského papilomavírusu a spoločne tvoria najrozšírenejšiu sexuálne prenosnú infekciu na svete. Imunitný systém mnohých ľudí si s vírusom dokáže hravo poradiť, ale zďaleka to tak nefunguje pri všetkých nakazených. Niektoré typy HPV spôsobujú genitálne lézie a bradavice, zatiaľ čo iné boli vysledované a usvedčené aj ako štartér rakoviny.
Vírus je taký rozšírený, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie väčšina sexuálne aktívnych žien a mužov bude v určitom okamihu svojho života infikovaná. Niektorí môžu byť, samozrejme, infikovaní opakovane.
Keď sa objavia príznaky besnoty, nie je šanca na prežitie
Besnota je vírusové ochorenie, ktoré infikuje ľudí a iné cicavce. Besnota, prenášaná škrabancami alebo uhryznutím od netopiera, líšky alebo iného divokého zvieraťa, sa u ľudí najprv prejavuje ako chrípka. V priebehu niekoľkých dní sa objavia neurologické príznaky. Ako sa vírus šíri naprieč telom, nastupujú príznaky, ako je zmätenosť a halucinácie, ktoré prechádzajú až do straty motorických funkcií a zvýšeného množstva slín, čo vedie k charakteristickému znaku – pene v ústach.
Infekcia sa môže v tele inkubovať celé mesiace predtým, ako sa prejavia symptómy. Keď to však nastane, smrť je zvyčajne nevyhnutná. V septembri 2021 podľahol muž z amerického mesta Illinois besnote. Pre ilustráciu sa stal prvou obeťou tohto ochorenia v štáte od roku 1954. K jeho úmrtiu došlo zhruba mesiac po tom, čo bol vystavený kontaktu s netopierom, ktorý mal besnotu.
Besnota má zďaleka najvyššiu úmrtnosť zo všetkých chorôb. Neexistuje život zachraňujúca liečba pre tých, ktorí vyhľadajú lekársku starostlivosť až po tom, čo sa prejavia prvé príznaky ochorenia.
Nestačili ti tieto vedecké fakty? Nezúfaj, ďalší diel je v príprave.
