Zamyslel si sa niekedy, ktorý film bol vo svojom žánri ten úplne prvý? Niektoré tituly ťa možno prekvapia, pretože aj keď si prvý, ešte to nemusí znamenať, že si začal svoj vlastný žáner. Niekedy ani inovátorský prístup nový vietor neprinesie.
Halloween
Halloween rozhodne nebol prvý z kategórie „slasher“ – teda film, kde jeden človek (alebo zviera, bytosť, entita, prípadne celá rodina podobných stvorení) prenasleduje a postupne pozabíja skupinu ďalších ľudí. Prevažne študentov na výlete v lese.
Čierne Vianoce režiséra Boba Clarka z roku 1974 o niekoľko rokov predstihli film Halloween. A nehovoriac o legendárnom filme Psycho zo 60. rokov 20. storočia. Film Halloween režírovaný uznávaným Johnom Carpenterom zavítal do kín v roku 1978 a okamžite otvoril dvere pre desiatky až dokonca stovky (väčšinou slabých) žánrových nasledovateľov.
Carpenter priniesol na plátna príbeh o vyšinutom psychopatovi, ktorý sa vracia do svojho rodného mesta, aby tam 31. októbra spôsobil zmätok plný násilia a krvi. Film vynikal okrem iného aj svojím veľmi typickým štýlom a inteligenciou vraha – napriek tomu, že ide o psychopata. Filmoví kritici uznali film Halloween za veľmi výnimočný vo svojom vlastnom žánri.
Ústrednou postavou filmu je Michael Myers, a ten sa okamžite stal popkultúrnou ikonou. Iní konkurenční filmári okamžite využili záujem publika a vytvorili vlastnú „slasher značku“, ktorá by napodobnila úspech Halloweenu.
Vznikol tak napríklad Piatok trinásteho, Detská hra, ktorá nám predstavila Chuckyho, alebo Nočná mora z Elm Street, ktorá priniesla Freddyho Kruegera. Všetky tieto filmové počiny sa objavili v celých filmových sériách vrátane mnohých reštartov celého príbehu. Stali sa z nich ikony a známe tváre, ktoré zdobia okrem iného aj všetky možné druhy oblečenia, hračiek a upomienkových predmetov.
Možno budete namietať, že v roku 1974 sa na svetlo sveta dostal film Texaský masaker motorovou pílou, ale tento film nerozvíril vlny filmového sveta tak razantne ako Halloween. Preto za pravého tvorcu tohto žánru považujeme práve Michaela Myersa. A to nielen pre úžasnú hudbu, o ktorú sa postaral samotný Carpenter.
Na Hromnice o deň viac
V okamihu premiéry vo februári 1993 bol tento film obrovským hitom a posunom vpred pre hlavnú hereckú hviezdu – Billa Murrayho. Príbeh o výstrednom a cynickom meteorológovi, ktorý bol nútený prežiť sviatky Hromnice znova a znova, až do okamihu, kým nezistí, ako sa stať lepším človekom, bol publikom prijatý mimoriadne pozitívne. Hlavnou prednosťou filmu bol inteligentný a zábavný scenár, ktorý sa spojil so silou hlavnej hviezdy, ktorá dala filmu neopakovateľný sarkazmus.
Po rokoch od vydania filmu sa ale stala zaujímavá vec. Hromnice začali nadobúdať status modernej klasiky. Je to jeden z tých filmových počinov, ktoré v sebe nesú skryté hĺbky, ktoré sa odkrývajú vždy, keď film opakovane sledujete a premýšľate o niektorých súvislostiach. Tento film sa stal ako jeden z mála predlohou žánru, kde hlavnú rolu hrá trik s časovou slučkou.
Ďalšie filmy ako Všetko najhoršie (Happy Death Day) úspešne aplikovali príbeh s časovou slučkou aj na hororový žáner a film Na hrane zajtrajška (Edge of Tomorrow) ho preniesol do sci-fi roviny. Tim Burton v roku 2016 priniesol svetu film Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej (Miss Peregrine’s Home for Peculiar Children), kde hrá časová slučka veľmi významnú rolu.
Trvalo teda pekných pár rokov, kým sa nápad s časovou slučkou uplatnil aj v iných snímkach. Celkom určite sme nevideli posledného jeho napodobiteľa a podobných filmov sa dočkáme ešte mnoho.
Pulp Fiction
Hollywood má dlhú tradíciu kriminálnych filmov, no Quentin Tarantino v roku 1994 zmenil pravidlá hry, keď vydal svoje majstrovské dielo – Pulp Fiction. Film obsahoval mnohé z tradičných prvkov, teda dvoch partnerov-vrahov, zvodnú ženu, zaujímavé záporné postavy atď. Režisér tieto veci poslal do sveta cez svoj vlastný a jedinečný svetonázor. Tarantino urobil veľmi odvážne rozhodnutie, a síce rozprávať príbeh v nechronologickom poradí.
Okamžite po vydaní filmu množstvo ďalších filmárov nadobudlo pocit, že by oni sami mohli nakrútiť ďalší Pulp Fiction napodobňovaním Tarantinovho štýlu. Kriminálne filmy od tejto chvíle vyzerali úplne inak. Všetci scenáre mali odrazu inteligentných podvodníkov a často sme videli príbehy so zmätenými časovými rámcami.
Úroveň kvality bola rôzna, ale filmy ako Drsný a drsnejší (2 Days in the Valley), Sedem psychopatov (Seven Psychopaths), Čo robiť v Denveri, keď je človek mŕtvy (Things to Do in Denver When You’re Dead) a mnohé iné sú príkladom toho, aký obrovský je vplyv Tarantinovej tvorby.
Saw
Hororové filmy vždy posúvali hranice, no napriek tomu boli diváci často otrasení, znechutení a, samozrejme, šokovaní, keď sa film Saw dostal do kín. Je to preto, že sa zameral na tému v tej dobe zriedka zobrazovanú na filmovom plátne a navyše s takou fetišistickou radosťou – konkrétne na mučenie.
Príbeh je o sériovom vrahovi, ktorý prinúti svoje obete hrať „hry“, ktoré od nich vyžadujú, aby sa zmrzačili, zranili alebo sa nejakým spôsobom zbavovali častí svojich tiel a zažívali ukrutnú bolesť – ak chcú prežiť. Keďže tieto zvrátené „hry“ boli zobrazené v detailoch, diváci mali pocit, že si vyslúžili uznanie za to, že mali počas filmu otvorené oči. Ľudí v tej dobe to vydesilo úplne novým spôsobom. Lepší marketing si film ani nemohol priať.
Saw bola taká populárna značka, že odštartovala vlastný filmový subžáner, v ktorom sa na prvé miesto postavilo práve mučenie. Zrazu sa s podobným konceptom zahrávali hordy filmových tvorcov. Sadizmus vo filme bol skrátka in.
Vznikli filmy ako Hostel, The Collector, Turistas, Captivity, Martyrs a nesmieme zabudnúť ani na sériu o ľudskej stonožke (The Human Centipede) a mnohé iné. Cieľom bolo divákov šokovať. Máloktorý film však prekonal Saw, ktorý tento žáner stvoril.
Záhada Blair Witch
Projekt Blair Witch nebol prvým found-footage filmom. Cannibal Holocaust sa niesol v podobnom duchu a bol natočený o 19 rokov skôr. Ale Blair Witch bol mimoriadny film, ktorý sa objavil v ten správny čas. Príbeh o troch mladých filmároch, ktorí sa vydali do lesov amerického Marylandu hľadať miestnu legendu, využil technológiu domáceho nahrávania videa, ktorá bola lacnejšia a dostupnejšia.
Natáčanie filmu pomocou týchto kamier a z pohľadu prvej osoby spôsobilo, že to celé vyzeralo neskutočne skutočné. A toto dokázali filmári marketingovo využiť úplne dokonale. Celý film totiž vyvolával v tej dobe dojem, že príbeh je naozaj skutočný. Diváci boli takí zmätení, že sa niektorí vypravili do kina v domnienke, že ide v podstate o dokument.
Povedať, že Blair Witch vyvolal rozruch, by bolo slabé tvrdenie. Pre jeho obrovský úspech v porovnaní s tak pozoruhodne nízkym rozpočtom sa mnohí filmári rozhodli tento vzorec úspechu zopakovať a napodobniť.
Vznikli filmy ako The Poughkeepsie Tapes, Cloverfield, The Last Exorcism a The Devil Inside. Napodobniť úspech Blair Witch sa im ale nepodarilo. Zo všetkých týchto filmových knokautov iba séria Paranormal Activity dosiahla u divákov celkom slušnú popularitu. Nuž, originál je iba jeden.
