V rámci tvorby hrubého domáceho produktu (HDP) na hlavu Slovensko za Českou republikou zaostáva o 10 %. Po rozdelení republík to pritom bola podľa ekonomického analytika Tatra banky Borisa Fojtíka 50-percentná priepasť medzi výkonnosťou českej a slovenskej ekonomiky. Za 30 rokov samostatných republík sa teda tento rozdiel podarilo výrazne zmierniť.
Spolu s dobiehaním ekonomickej úrovne sa Slovensku úspešne podarilo Česko predbehnúť v tvorení dlhu. Pritom zadlženosť Slovenska bola ešte v roku 2008, pred začiatkom finančnej krízy, na rovnakej úrovni ako v Česku. Obe krajiny mali dlh 28 percent HDP. Slovensku sa však odvtedy podarilo podľa Fojtíka nazhromaždiť dlhy vo výške 60 percent HDP. Česko má verejný dlh vo výške 42 percent HDP.
Znamená to podľa analytika, že každý občan Slovenska by musel na splatenie verejného dlhu vynaložiť 11 200 eur. Čechom by stačilo vyskladať sa po 9 650 eur. „Ak tieto sumy prerátame priemernou hrubou mzdou v jednotlivých krajinách, Slovák by len na verejný dlh zarábal vyše deväť mesiacov a Čech šesť a pol mesiaca,“ skonštatoval Fojtík.
Obdobným vývojom ako verejný dlh si prešiel aj súkromný dlh domácností. Kým v roku 2008 boli slovenské domácnosti najmenej zadlžené v rámci V4, dnes sú podľa analytika s náskokom na prvom mieste. V pomere k hodnote, ktorá sa v danej krajine vyprodukuje, to je 45 percent HDP na Slovensku a 33 percent HDP v Česku. Na každého Slováka tak pripadá dlh 8 320 eur v podobe úverov na bývanie alebo spotrebu. V Česku to vychádza 7 504 eur na obyvateľa.
