Notoricky známe meno, ktoré je stabilnou súčasťou učebníc, nosil človek vykresľovaný ako húževnatý objaviteľ Novej Zeme, hrdina Ameriky. Lode Niña, Pinta a Santa Maria sú tradíciou vedomostných kvízov, Yankeeovia oslavujú Deň Krištofa Kolumba ako federálny sviatok.
Ide o spornú postavu histórie nielen preto, že nebol prvým Európanom na tomto kontinente, ale pre zaobchádzanie s domorodými komunitami, ich násilnú kolonizáciu a agonické vraždenie. Desiatky amerických štátov nahradili jeho deň Dňom domorodých obyvateľov. V reakcii na celonárodné protesty a diskusie týkajúce sa rasovej nerovnosti ľudia strhávajú jeho sochy, aby upozornili na krutosť, ktorú spôsobil Indiánom, ako sám nazval domorodcov Novej Indie.
Chamtivé pátranie po bohatstve, ktoré vyústilo v zánik kmeňov
So svojou posádkou sa 12. októbra 1492 vyplavil na pláži dnešných Bahám. Jeho cesta mala jasný cieľ. Nájsť dlhodobý zdroj bohatstva, najlepšie zlato, pre španielskeho kráľa a kráľovnú.
Na oplátku mal 10 % zo zisku, titul admirála oceánov a guvernéra novoobjavenej zeme. Po príchode na ostrov sa posádka prvýkrát stretla s Arawakmi, čo sa domácim stalo osudné. Návštevníkov vítali jedlom, vodou a darmi. Zápisky talianskeho moreplavca, ktoré vo svojej knihe interpretuje historik Laurence Bergreen, udalosť popisujú nasledovne:
„Priniesli nám papagáje a bavlnu, oštepy a mnoho iných vecí, ktoré vymenili za sklenené korálky a jastrabie zvončeky. Ochotne vymenili všetko, čo vlastnili. Nenosia a nepoznajú zbrane. Ukázal som im meč, ktorý skúmali a nevedeli, čo s ním majú robiť. Nemajú železo. Ich oštepy sú z trstiny. Boli by z nich skvelí sluhovia. S päťdesiatimi mužmi by sme si ich ľahko podrobili a prinútili, aby robili, čo chceme.“
Koncept súkromného vlastníctva a honba za materiálnym bohatstvom dosiahli v európskom 15. storočí šialené tempo. Kolumbus ako nezávislý dodávateľ si uvedomil neobmedzený ekonomický potenciál novej krajiny.
Jeho statočnosť sa rýchlo zmenila na číru brutalitu. Tento prechod je zachytený v denníkoch a správach, ktoré posielal na španielsky dvor, aby posilnil ich očakávania. V jednej sľubuje toľko zlata, koľko potrebujú, a toľko otrokov, koľko len chcú.
„Indovia sú takí naivní a takí neopatrní, že nikto, kto ich nevidel, by tomu neveril. Keď požiadate o niečo, čo majú, nikdy nepovedia nie. Naopak, ponúknu sa, že sa podelia s čímkoľvek.“
Kvôli Kolumbovej správe a sľubom dostala jeho druhá výprava sedemnásť lodí a viac ako 1 200 mužov. Cieľ bol jasný – otroci a zlato. Išli z ostrova na ostrov a brali Indiánov ako zajatcov.
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Emefka PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Domorodci radšej páchali masové samovraždy
- Za 40 rokov ich z 300 000 ostalo len 500, celkovo vyhladili 15 000 000 domácich
- Muži pracovali v zlatých baniach, živý sa vrátil len málokto
- Ženy slúžili novousadlíkom, deti radšej zabili alebo zomreli od hladu
- 9-ročné dievčatá predávali ako sexuálne otrokyne
- Rezali, sekali, vešali aj vlastných
- Čo nezabili, zdecimovali privlečené choroby
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
